L.

625 30 6
                                    

Prekvapene som sa naň pozrel. Len sa na mňa usmial a vtisol mi to malé stvorenie do rúk. Hneď sa mi oči rozžiarili od nadšenia. Aspoň tu nebudem sám, keď tu Yoongi nebude.

,,Ďakujem", usmial som sa na Yoongiho a vtisol som mu detskú pusu na pery. Hneď na to som si to veselo namieril ku gauču, kde som sa posadil do tureckého sedu, na nohy som si dal vankúš a naň som položil to malé telíčko.

Yoongi sa zo smiechom pobral do izby, kde sa prezliekol a následne sa vrátil ku mne. Posadil sa vedľa mňa, rukou ma objal okolo ramien a vtisol mi bozk na spánok.

,,Podľa toho, čo hovoril Jimin ti na deťoch záleží. Z adopciou sme sa už dohodli ale nechcel som, aby si tu ostal sám. Takže toto malé čudo ti zatiaľ musí stačiť", prehovoril z úsmevom na perách. Takže si zobral Jiminové slová k srdcu. Aj keď to nemusel.

,,Bude mi to stačiť. Teraz mám už dvoch kocúrikov", usmial som sa a oprel sa viac do gauča. Yoongi sa však na mňa nechápa pozrel a vyzeral, že nad tým pevne rozmýšľa.

,,Ty si môj kocúrik", zasmial som sa a pozoroval som jeho prekvapený pohľad. To asi nečakal ale tak čo už. Z môjho pohľadu sa podobá na mačičku. Taký môj zlatý nadržaný kocúrik.

Po chvíli nad tým Yoongi len mávol rukou a začal sa kŕmiť jedlom. Ja som sa zatiaľ prial z tou potvorkou. Dalo by sa povedať, že je to niekoľkonásobná zmenšenina dieťaťa. Preto som tak nadšený.

No hlavne som začal vymýšľať meno. Ako prvé mi napadlo Yoongi, aby som ho mal dvakrát ale to som takmer hneď zamietol. Takže po dlhom, pre mňa dlhom, rozmýšľaní som dospel ku menu Yonguk.

Usmial som sa a tiež som sa pustil do jedla. Yonguk zoskočil z vankúša a začal sa prechádzať po gauči. No zastavil sa v rohu, kde sa schúlil do klbka a spokojne oddychoval.

,,Nie som si istý, či som ťa niekedy videl takto šťastného", Yoongi preťal ticho medzi nami a ruku si obmotal okolo môjho pásu. Tým si ma k sebe pritiahol bližšie a začal ma hladiť po boku.

,,To už akože nemôžem byť šťastný? Lebo ak nie, tak odchádzam", chcel som sa na truc postaviť, no Yoongi si ma znovu stiahol k sebe.

Dopadol som mu hneď do lona, kde som sa pohodlne usadil. Ruky som si obmotal okolo jeho krku, na čo on si ruky obmotal okolo môjho pásu.

,,Nikam nepôjdeš. Ostaneš tu", prehlásil a prisal sa mi na krk. Hneď som hlavu naklonil na stranu, aby mal lepší prístup. Cítil som, ako sa mi zakúsol do krku a nežne zaťahal za kožu. Slabo som vzdychol a zaťahal som ho za vlasy.

Na to sa odo mňa odtiahol a posadil si ma bokom na nohy. Na to si do rúk zobral jeden z tanierov, na čo som ho začal kŕmiť a aj sebe som sem tam niečo ukradol.

Takto sme tam zotrvali až kým sme skoro všetko nezjedli. Medzitým sme pozerali telku a ja som si ešte obzeral to malé klbko v rohu gauča, kde zaspal. Trošku mi pripomínal Yoongiho, keď spí.

Okolo 23:16 sme sa rozhodli, že by sme mohli ísť spať. Obaja musíme ráno vstať a pochybujem, že sa nám to podarí. Ale tak čo už.

Dali sme si rýchlu spoločnú sprchu, obliekli sme sa a uľahli sme do postele. Yoongi ležal na chrbte a ja na jeho hrudi. Ruku som mal na jeho brušku a nohu som mal prehodenú cez tie jeho.

Po nejakej dobe sme spoločne zaspali.



























Kratšia kapitola, ja viem.
No hlavne vás chcem upozorniť, že sa pomali blížime ku koncu.

My babyboy /Yoonkook✔︎Where stories live. Discover now