LIV.

527 35 10
                                    

Akonáhle sme dorazili domov, Minsung sa pritisol na na okno od auta a z úžasom v očiach, a otvorenými ústami pozoroval dom. Oči mu len iskrili radosťou.

Zasmial som sa a hneď som aj otvoril dvere. Na to Minsung vyšiel a ja hneď za ním. Yoongi medzitým vytiahol jeho tašku a následne sa postavil vedľa nás.

,,Vitaj doma", prehovoril som zo slabším úsmevom a jednou rukou som prehrabol Minsungové vlasy. Ten mi hneď aj venoval pohľad, ktorý hovoril o všetkom. Som rád, že som mu mohol urobiť radosť.

,,Tak poďte vy dvaja", zasmial sa Yoongi od dverí, na čo sme sa hneď aj za ním pobrali. Yoongi rovno aj odomkol a otvoril dvere do korán. Ja som sa postavil vedľa neho a pokynul som Minsungovi, aby vošiel.

Hneď tak aj urobil. No išiel tak pomaly a opatrne, akoby sa bál, že sa mu to všetko stratí. A to ešte dneska pôjdeme do mesta mu dokúpiť veci do izby a iné blbosti.

,,Kľudne sa pozri všade. Ale skús sa vyhnúť dverám v našej izby", usmial sa Yoongi, na čo Minsung prikývol a rovno sa rozbehol hlbšie do domu. Som aj rád, že si spomenul na našu izbu.

,,Kookie. Dúfam, že si uvedomuješ, že mu ešte musíme vybaviť školu. Ak teda v žiadnej nie je", prehlásil Yoongi a rovno ma vtiahol do domu. Zavrel za nami, na čo ma na ne následne aj pritisol. Hlavne, že som len včera dokončil strednú a znovu musím myslieť ma školu.

,,Viem, nezabudol som", povzdychol som si a hlavu som si položil na Yoongiho rameno. Hneď som ho aj objal, na čo mi objatie opätoval a tak si ma k sebe pritiahol bližšie.

Po nejakej dobe sme sa od seba odtiahli a pobrali sme sa do obývačky. Teda, Yoongi sa tam išiel uvelebiť, na čo ja som išiel hľadať "svoje dieťa" a tiež mu odniesť jeho veci. Hlavne musím zistiť tú školu a tiež nech už vyrazíme do obchodov. Určite to bude trvať večnosť.

Nemusel som ho hľadať nejak dlho. Našiel som ho v jeho izbe, ako sedí na zemi a z úžasom sa pozerá okolo seba. Ani ja som nechcel veriť, že tu budem bývať. Ale dá sa na to zvyknúť.

,,Ja asi snívam. Určite len snívam. Nikto ma nechce a je nemožné, že by som sa ocitol v tak prekrásnym a modernom dome", povedal a mal som pocit, akoby plakal. Jeho hlas nebol taký pevný ako keď sme pre neho prišli.

,,Nesnívaš. Je to realita. Od teraz je toto tvoj domov", prehovoril som nežne a hlavne tichšie, aby som ho nejak nevidesil. Rovno mi venoval pozornosť, na čo som si hneď všimol jeho lesknúcich sa očí.

Jeho tašku som položil ku skrini a posadil som sa na posteľ. Táto izba nie je ako zvyšok domu. Nie je tak moderná, len čisto obyčajná. Očividne ak toho Minsungovi vie vyčariť úsmev na tváry.

Minsung ku mne pribehol, posadil sa vedľa mňa a rovno ma objal okolo pásu. S úsmevom som ho objal na späť a viac som si ho k sebe pritiahol. Myslím, že dneska sa splnili sny dvom ľuďom.

,,Táto izba nie je dokončená. Teraz pôjdeme do obchodov a dokúpim potrebné veci a aj veci pre teba. A žiadne námietky", poslednú vetu som zdôraznil, aby vedel, že to myslím vážne. A hlavne preto, lebo očividne chcel namietať. Nuž, má smolu. Ale aj tak prikývol

,,Inak, chodil si do školy? Myslím tým, že či si zapísaný na nejakej škole", spýtal som sa po nejakej dobe, ktorú sme strávili v tichosti a v objatí. Na to sa odo mňa odtiahol a zakrútil hlavou v nesúhlas.

,,Chodil som do súkromnej, ktorá je spojená s detským domovom", sklonil hlavu a začal sa hrať zo svojimi prstami. Má ich tak malinké, až mi pripomínajú Minnieho.

,,Dobre. Potom ťa zapíšeme do nejakej normálnej. Ale teraz už poďme. Ak chceš, kľudne sa prezleč", na to mi prikývol a vyhnal ma z izby. Očividne sa chce ešte prezliecť.

Usmial som sa a pobral som sa do obývačky, kde Yoongi ležal na gauči zo zatvorenými očami a odpočíval. Posadil som sa vedľa jeho hlavy a začal som sa mu prehrabávať vo vlasoch.

,,Očividne budem musieť obmedziť svoje chute na teba zajačik", prehovoril Yoongi svojím brubým hlasom, na čo mi prebehol mráz po chrbte. Rovno som aj chytil farbu a pdvrátil som zrak rovno na Minsunga, ktorý sa rútil dole schodmi, až som mal pocit, že spadne.

,,Nebuď taký nadržaný. A poď. Ideme", prvú vetu som radšej zašepkal a postavil som sa. Z Minsungom som vyšiel z domu a nechal Yoongiho za nami. Stavím sa, že mu to potrvá.

Klasika.

My babyboy /Yoonkook✔︎Where stories live. Discover now