Akonáhle sme skončili a mali sme už svoje maturitné vysvedčenia, rozbehol som sa z Jiminom rovno zo školy. Už sa mi tu nechce byť ani 5minút.
,,Berie ťa Yoongi niekam?", spýtal sa ma Jimin hneď ako sme vybehli zo školy. Hneď na to sme už začali chodiť, aby si o nás ľudia niečo nemysleli. Aj keď by mi to bol jedno, no behať sa mi nechce.
,,Yoongi ma berie na obed. Chcel by som sa ho spýtať na tú adopciu. Už tri roky sme sa o tom nerozprávali a ja už som na to dosť starý. A inak čo ty a Taehyung?", spýtal som sa a hneď som sa aj zastavili pred školou.
,,Nejaké prekvapenie. Neviem. Ale už to zistím, pretože sú tu obaja", prehlásil Jimin a prstom ukázal za mňa. Hneď som sa tam aj pozrel a všimol som si dve čierne autá ako sa ku nám blížia.
,,Tak sa zatiaľ maj Kookie. Keby dačo, volaj", rozlúčil sa so mnou Jimin, na čo som sa len zasmial a rozlúčil som sa tiež. Na to už chalani stáli pri nás a tak sme si hneď aj sadli.
No hneď ako som si sadol si Yoongi obmotal ruku okolo môjho pásu a tým si ma k sebe pritiahol bližšie. Rovno sa mi prilepil na pery a za čaká ma dravo bozkávať. Bozky som mu samozrejme s radosťou opätoval.
,,To som ti až tak chýbal?", spýtal som sa pomedzi bozky, kedy som sa snažil nadýchnuť. No Yoongi sa priste odo mňa nechcel odtiahnúť. Rovno si ma aj na seba posadil a objal okolo pásu.
,,Možno. Ale teraz už poďme na ten obed. Mám pre teba prekvapenie", usmial sa na mňa a vtisol mi detský bozk na pery. Úsmev som mu opätoval a hneď som aj prikývol. Zliezol som z neho a posadil sa na miesto spolusediaceho.
Preplietli sme si prsty a Yoongi hneď vyrazil. Všimol som si, že za nami vyrazil Jimin s Tarhyungom. Takže aj oni mali nejaké zdržanie? Ale len čakali, kedy sa pohneme?
Cesta prebiehala celkom v tichosti. Stačila nám len prítomnosť toho druhého a naše prepletené prsty. Bolo to pre mňa krásne. Ale hlavne som naberal odvahu na to, aby som sa spýtal Yoongiho na adopciu.
Od teraz budem doma sám z Yongukom a ničím iným. Chodil by som samozrejme za Yoongim, no nemohol by som tam ostať za celý deň. To by som mu len prekážal a to nechcem.
Po nejakej dobe sme sa ocitli pred reštauráciou. Hneď sme aj vystúpili a spoločne sme vošli do budovi. Yoongi ma viedol ku nášmu stolu, na čo ja som sa len očarujúco obzeral okolo seba.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Posadili sme sa ku stolu a rovno sme sa aj pozreli do menu. Široký vyber a ja neviem, čo si vybrať. Ale popravde som strašne hladný. No ale nakoniec som si vybral niečo sýte aj keď viem, že doma sa aj tak znovu najem.
,,Yoongi. Chcel by som sa ťa niečo spýtať", preťal som ticho medzi nami hneď ako sme si objednali. Yoongi mi hneď venoval svoju pozornosť, na čo sa trochu zasmial. Čo som také povedal? Ja chcem riešiť vážnu tému o ktorej asi zabudol.
,,Nezabudol som zajačik. Určite sa chceš rozprávať o tej adopcii", usmial sa na mňa a chytil mi jednu rúk do svojích a hneď ju aj zahalil. Prekvapene som sa naň pozrel. Takže nezabudol.
,,Nikdy by som nezabudol na niečo, čo ťa urobí šťastným. Chcem vedieť, či si pripravený a postarať o dieťa bez mojej pomoci. Samozrejme sa budem snažiť byť pri tebe a pomáhať ti ale nie vždy sa mi to podarí. Takže?", začal a na tváry sa mu usadil vážny výraz. Aspoňže to začal brať vážne.
,,Som. Zvládnem to", odpovedal som mu a stisol som mu ruku, ktorá stále zakrívala tú moju. Na to mi prikývol a rovno sa aj usmial. Ten nejak rýchlo mení výrazy v tváry.
,,Zajtra si pre jedno pôjdeme", na to som skoro vypískol ale uhral som to. Postavil som sa a podyšiel som k nemu, na čo som sa naň posadil a objal som ho okolo krku. Yoongi ma hneď na to objal okolo pásu a hlavu si zaboril do môjho záhybu na krku.
,,Ďakujem. Strašne ťa milujem", zamumlal som a skoro som sa neubránil slzám, ktoré sa mi draki vonku. Konečne budem môcť mať dieťa o ktoré sa môžem starať.
Konečne budem mať rodinu.
Viem, že tú sú osôbky, ktoré by chceli vymyslieť meno/mená. Takže od teraz je to na vás.
