My babyboy /Yoonkook✔︎

LVII.

,,Nezjap Jimin. Jungkook spý, pretože bol celú noc hore. Ak sa zobudí, odskáčeš si to ty", zavrčal Yoongi a tomu mužovi, teda Jiminovi uštedril slabší pohlavok.

,,Som rád, že si si moje slová zobral do srdca", nevinne sa naň Jimin usmial a prisadol si ku mne. Zvyšok, pre mňa stále neznámych mužov, sa posadil cedľa neho.

,,Fakt vtipné. Idem skontrolovať Kookieho. A nie že mi dieťa vyplašíš. Ešte to potrebujem", povzdychol si Yoongi a hneď na to sa rozišiel do ich spálne.

Rovno som ostal s tými mužmi o samote. Cítil som sa nepríjemne, pretože sa na mňa všetci tak divne alebo až zvedavo pozerali. Veď som len obyčajný chlapec. Čo na mňa tak pozerajú?

,,Neveril som, že by Yoongi Kookovi ustúpil. Myslel som si, že si nikdy dieťa neadoptujú", muž vedľa Jimina preťal ticho, ktoré medzi nami panovalo. Ruku mal prehodenú cez jeho ramená a tisol si ho k sebe.

,,Prečo by mi Yoongi nemal vyhovieť?", spýtal sa Jungkook, ktorý ku nám prišiel. Nevyzeral, že je vyspatý, a Yoongi, ktorý ho ťahal za ruku, aby ho naspäť odprevadil do izby. Takže ho Jimin zobudil.

,,Strhnem ťa z kože Park Jimin", nepríjemne sa pozrel na Jimina a snažil sa odtiahnúť Jungkooka do izby. No ten sa len mykal a snažil sa dostať ku gauču. Preto som sa postavil a chytil som ho za ruku.

,,Appa, poď. Musíš sa prespať", nahodil som svoj zlatý kukuč, aby som ho dostal do izby. Samozrejme mi na to prikývol a tak sme sa pomaly pobrali do ich spoločnej izby.

Tam si Kookie ľahol a zabalil sa do periny. Usmial som sa a posadil som sa na kraj postele. Počkal som tam až kÿm Kookie znovu nezaspal.  Všimol som si aj dverý, do ktorých mám zákaz. Zaujíma ma, čo tam je.

Nejak som sa tým už nezaoberal a radšej som sa pobral naspäť do obývačky. Tam už sedel Yoongi pri tých jeho kamarátoch aj s občerstvením. Radšej som sa posadil ku Yoongimu a oprel som sa o sedadlo.

,,Ďakujem za pomoc", usmial sa na mňa Yoongi hneď ako si ma všimol. Úsmev som mu opätoval a prikývol. Rád im pomôžem. Nechcem byť len príživník. To rozhodne nie.

,,Takže Minsung. Toto je Jimin, Taehyung, Namjoon a Jin. Naši známy. Len na Jimina pozor. Vie byť viac než len otravný", poslednú veru doslova zavrčal a prepálil pohľadom. Keď mi hovoril ich mená, na každého ukázal.

,,Ahoj Minsung. Kľudne nám všetkým môžeš týkať. Aj tak je tu väčšina tesne po strednej", prehlásil Jin s milím úsmevom. Na to som len prikývol a úsmev som mu hneď aj oplatil.

,,Koľko máš rokov?", spýtal sa ma Taehyung, ktorý sa túlil ku Jiminovi. Takže oni dvaja spolu chodia a tiež spolu chodia aj Namjoon s Jinom. Všetci sú tu tak zlatý.

,,Sedem", odpovedal som mu s úsmevom a učili som sa na nich. Dúfam, že aj ja raz budem mať tý vzťah aký tú majú všetci. Nemôžem sa na ten deň dočkať.

,,Prečo si bol v detskom domove? Ak ti to je nepríjemné, nemusíš odpovedat", pokračoval v otázkach Namjoon. Pozeral sa na mňa jemne a čakal, tak ako ostatný. Táto otázka ich asi zaujala najviac.

,,Nechceli ma a tak ma šupli do detského domova. Ale je mi to jedno. Teraz mám lepších rodičov", usmial som sa a hneď som Yoongiho objal okolo pásu. Počul som, ako sa zasmial a objatie mi opätoval.

Mám šťastnú a hlavne novú rodinu, ktorá mi môže dať to, čo naozaj chcem. Bolo by mi jedno, keby že nie sme v tomto luxusnom dome. Hlavne chcem, aby ma mali radi. Ja som si ich už stihol obľúbiť.

,,Hlavne dúfam, že to Kookie zvládne. Ako ho poznám, bude prvé týždne vyvádzať a stresovať. Budete musieť naň dávať pozor", usmial sa na nás Jimin a hneď si zobral svoj pohár s čajom.

,,Ty sa prosímťa ničoho neboj. S Minsungom sa oň postaráme", prehrabol mi Yoongi vlasy, na čo som prikývol ale stále som ho obýmal. Hlavu som mal položenú na jeho hrudi. Yoongi mal ruku okolo môjho pásu a hladil ma po ňom.

,,No ty hlavne. Už to vidím jak budeš d-", začal Tae, ale zastavil ho Jimin s tým, že ho lakťom udrel do rebier. To muselo bolieť. Ale hlavne ma prekvapili naštvané pohľady ostatných smerujúc na jeho osobu.

,,Pred ďieťaťom nie."