My babyboy /Yoonkook✔︎

XLV.

Ráno som sa zobudil stále v Yoongiho hrejivom objatí. No neležali sme vedľa seba, ako sme zaspali ale ležal som mu na hrudi. Ruku som mal položenú na jeho vypracovanom brušku.

Usmial som sa a viac som sa k Yoongimu pritúlil. Hlavu som mu zaboril do záhybu na krku a spokojne som vydýchol. Takto sa mi to páči. Len ja a Yoongi. No nebolo by na škodu mať niekoho po boku.

Po chvíli som pocítil ako ma Yoongiho ruka na mojom páse začala hladiť po boku. Zdvihol som svoj pohľad a zadíval som sa na Yoongiho prekrásnu tvár. Takto vyzerá ako malé mačiatko.

,,Dobré ránko zajačik", prehlásil svojím ranným chrapľakom, na čo mi na chrbte naskočila husia koža. Hneď som mu pozdrav opätoval a rovno sa mu prilepil na pery.

Bozkávali sme sa pomaly a z láskou. Snažil som sa aby cítil všetky moje city k nemu. Preto som sa hneď naň posadil obkročmo a prsty som mu vplietol do vlasov, za ktoré som nežne zaťahal.

Po chvíli sme sa od seba oddelili a zadívali sme sa jeden druhému do oči. Yoongi v nich mal len jemnosť a aj lásku. Viem, že tie dve čarovné slovíčka od neho často nebudem počuť, no aj toto mi stačí.

,,Milujem ťa Yoonie", usmial som sa a ľahol som si na jeho hruď. Samozrejme tak, aby som naň videl. Yoongi sa na mňa usmial a prikývol. Mohol som to tušiť.

,,Prepáč zajačik", vydýchol a pevne ma objal okolo pásu. Aspoňže si uvedomuje, čo od neho chcem. Možno by mi dovolil si adoptovať nejakú malú potvorku.

Po nejakej dobe , čo sme ležali v objatí, sme sa rozhodli pre rýchle raňajky. No samozrejme nebudú rýchle, pretože ani neviem, čo tu máme. A hlavne, čo sa mi z toho podarí ukuchtiť.

Obliekol som si krajky, hodil som ho na seba Yoongiho tričko a pobral som sa do kuchyne. Hneď som otvoril skrinky a prezrel som si ich obsah. No nakoniec som sa rozhodol pre vajíčka. Nechce sa mi nejak veľmi špekulovať nad raňajkami.

Netrvalo dlho a okolo pásu sa mi obmotali dve silné ruky. Usmial som sa a oprel som sa o Yoongiho odhalenú a pevnú hruď. Jeho ruky mi následne začali mapovať celé telo. Zašiel mi pod tričko a začal mi stláčať zadoček.

,,Dneska nie si nejak zhovorčivý. Stalo sa niečo? Nepáči sa ti tu?", začal sa ma ustarostene vypytovať, no ruky stále mal na mojom zadočku, ktorý neprestajne hladil.

,,Nie, neboj. Je tu prekrásne", otočil som naň hlavu a vtisol som mu bozk na líce. Následne som sa vrátil ku svojej už dokončenej práci. Naložil som vajíčka na tanier a pustil som sa do krájania zeleniny, ktorou som následne ozdobil taniere.

,,Tak potom prečo si tak ticho?", spýtal sa ma a hlavu si zaboril do môjho krku, na ktorý mi začal pokladať slabšie bozky. Nechcem mu to teraz povedať. Čo ak sa mu môj nápad nebude páčiť? Nechcem aby sme sa hádali.

,,To je nič. Nechcem to teraz rozoberať", zašepkal som a otočil som sa mu celým telom. Obmotal som mu ruky okolo krku a zadíval som sa mu do očí. Videl som mu v nich, že som ho tým nedovoľ, no prikývol a vtisol mi bozk na noštek.

Odtiahol sa odo mňa a posadil sa za stôl. Na to som zobral taniere a hneď som ich položil na stôl. Následne som sa vrátil ku pultu, kde som Yoongimu urobil jeho kávu a sebe som nalial džús. Nie som nejaký fanúšik kávy.

Poháre som položil na stôl, na čo si ma Yoongi posadil na nohy a intenzívne sa mi zadíval do očí. Ja viem, že odo mňa chceš dostať dvôvod, prečo som tak ticho, no na to môžeš zabudnúť.

Usmial som sa na Yoongiho a pustil som sa do raňajok. Počul som, ako si povzdychol a tiež sa pustil do jedla. Nechcem sa proste hádať a viem, že by mi to aj tak nedovolil.

Po raňajkách som umyl riad a pobral som sa za Yoongim, ktorý sedel na hojdajcej sieti na terase. Posadil som sa k nemu a pritúlil som sa k jeho telu. Hneď ma objal okolo pásu a začal ma hladiť po boku.

,,No ták Kookie. Vidím, že ťa niečo trápy. Povedz mi čo to je", preťal ticho medzi nami a hneď si hlavu zaboril do mojích vlasov. Roztrasene som vydýchol a slabo som prikývol. Cítil som, ako sa Yoongi usmial.

,,Chcel by som si adoptovať dieťa."