My babyboy /Yoonkook✔︎

XLVI.

Hneď ako som to povedal, Yoongi sa odo mňa prudko odtiahol. Otočil si ma čelom k sebe prekvapene sa na mňa pozeral.

Vlastne čo som čakal? Mohol som vedieť, že na mňa bude takto civieť. Určite som sa mu teraz zhnusil a pošle ma kade ľahšie. Nebudem mať kam ísť a vôbec nedoštudujem.

Neviem ani ako ale oči ma začali páliť od sĺz. Sklonil som hlavu a začal som sa hrať z prstami. Najradšej by som sa teraz prepadol pod zem.

,,Prepáč. Bolo to odo mňa hlúpe. Zabudni na to", prehlásil som a prudko som sa postavil. Hneď som sa rozbehol smerom do ubytovania a namieril som si to spálne.

Tam som tvárou spadol do perín a tie si hneď aj hodil cez seba. Neubránil som sa a nechal som slzám voľný priechod. Čo som to len za hlúposť vymyslel.

Po nejakej dobe, počas ktorej som po tichu nariekal a snažil som sa utlmiy svoje vzlyky, som pocítil, ako sa posteľ vedľa mňa prehla. Vyplašene som vyvalil oči a snažil som sa zabrániť svojim vzlykom.

,,Jungkookie", vydýchol a ruku položil na môj chrbát pod perinou. Začal ma nežne po ňom hladiť. Bál som sa, že by na mňa nakričal. Stále neviem, kde sú moje hranice.

Po chvíli zo mňa stihol periny, na čo som prekvapene vypískol. Neodvážil som sa zodvyhnúť pohľad.  Naďalej som bol tvárou zaborený vo vankúšová.

,,Zlatíčko moje. Milujem ťa a nezmením svoj názor ani keby tvoj nápad bol akokoľvek šialený", prehlásil nežným hlasom a nežne ma pohladil po chrbte. Pomaly som zodvihol svoj pohľad a zadíval som sa mu do očí.

,,Poď sem", roztvoril svoju náruč a pokynul mi, aby som k nemu išiel. Pomaly som sa posadil a namieril som si to k nemu. Pomaly som sa naň obkročmo posadil a objal som ho okolo pásu. Hneď mi objatie opätoval.

Hlavu som mu zavŕtal do hrude a vydýchol som nadbytočný vzduch z pľúc. Yoongi ma upokojujúco hladil po chrbátiku a sem tam mi venoval bozk do vlasov.

,,Už neplač zajačik. Nechcem som ťa rozplakať. Len ma to prekvapilo. Ak chceš, môžme sa o tom porozprávať", prehlásil po nejak dobe ticha, ktorú sme strávili v objatí. Odmietal som sa od neho vzdialiť. Teraz už by som to nezvládol.

Slabo som prikývol a trochu som sa odtiahol. Následne som sa naň posadil bokom a hlavu som si oprel o jeho rameno. Začal som sa hrať z prstami. Neviem prečo, ale cítim sa dosť nervózne.

,,Kookie, teraz máš školu a musíš sa sústrediť len na ňu. Nehovorím, že ti zakazujem si niekedy adoptovať dieťa, len že si na to primladý. Rovnako ako ja. Síce mám na starosti celú firmu, no venujem sa tomu od detstva. Ak doštuduješ a budeš na to pripravený, kľudne si môžeš zobrať toľko detí, koľko len budeš chcieť. No teraz tomu daj čas. Dobre?", dokončil a zadíval sa mi do očí.

Hneď sa mi očká rozžiarili a pevne som ho objal okolo krku. No, skôr som sa naň hodil. Tým sme padli do postele v obajtí toho druhého. Už som povedal, že ho neskutočne milujem?

,,Od teraz nechcem ne tvojej anjelskej tváričke vidieť ani jednu slzičku. Rozumel si", na to som z úsmevom prikývol. Očividne nie je taký, ako som si myslel. Vedel som, že je pri mne taký mäkký ale toto je až moc.

Po chvíli sa Yoongi aj so mnou posadil. Podchytil si ma pod zadočkom a rovno sa postavil. Spevnil som stisk okolo jeho tela a viac som sa k nemu pritúlil. Následne sa Yoongi aj so mnou rozišiel mne neznámo kam.

No akonáhle sa posadil, všimol som si, že sme opäť na sieti. Yoongi si ľahol a ja hneď na neho. Milujem jeho mliečno bielu pokožku. Len nech sa mi tu nespečie.

Od úľavy som vydýchol a nechal som sa Yoongim hladiť.