My babyboy /Yoonkook✔︎

XLVIII.

Po škole sme sa s Jiminom hneď pobrali smerom ku firme. Aj keď som nebol tri týždne v škole, prišlo mi to, akoby som bol v škole po prvý raz.

,,Povieš mi, čo chceš od Yoongiho?", spýtal som sa po chvíli tichej chôdzi. Venoval som mu pohľad a hneď som si aj všimol jeho úsmevu. Pohľad mal zabodnutý pred sebou a usmieval sa.

,,Nič ti nepoviem. Musíš si počkať", zasmial sa a pridal do kroku. Skoro už vežal. Povzdychol som si a snažil som sa ho dobehnúť. No to by nebol Jimin, ak by sa zo smiechom naplno nerozbehol.

Bežali sme až ku firme. Tam som sa oprel o stenu a snažil som sa rozdýchať svoj beh. Jimin vyzeral, že je v pohode, no tiež z hlboka dýchal. On je robot?

,,Ja som myslel, že si mal dostatok sexu na to, aby si sa až tak nezadýchal", uchechtol sa a podyšiel bližšie ku mne. Prekvapene a hlavne neveriacky som sa naň pozrel. On to vážne povedal? A myslel to vážne?

,,Prestaň Jimin. Neznášam ťa za ten beh", zavrčal som a pomaly som sa pobral do budovi. Jimin zo smiechom išiel hneď za mnou. Vážne ho niekedy nechápem.

Vošli sme do výťahu a hneď som stlačil najvyššie poschodie. Dvere sa zavreli a my sme vyšli hore. Vážne ma zaujíma, čo by chcel od Yoongiho.

Akonáhle sme dorazili na poschodie, dvere sa otvorili a my sme vystúpili. Hneď mi pohľad padol na stôl za ktorým sedela Jennie a hlavu mala stále v papieroch. Fakt ju nechápem.

,,Ahoj Jennie", zakričal som na ňu a hneď som sa ku nej rozbehol. Prekvapene zodvyhla svoj pohľad a obzeral sa na vôkol. No hneď ako si ma všimla, usmiala sa a odzdravila sa mi.

,,Jennie, toto je Jimin, môj kamarát. Jimin, toto je Jennie-", začal som ich zoznamovať v momente, kedy sme pristúpili k nim. No Jennie ma prerušila. Ani neviem prečo.

,,Len asistentka pána Mina", následne si navzájom podali ruky a usmiali sa na seba. A hneď na to začala dlhá konverzácia. Hlavne nech sa nebude mať znovu problém.

,,A vlastne prečo ste tu? Ako Jungkookie, ty viem ale Jimin, pán Kim je úplne inde", spýtala sa po nejakej dobe, ktorú sme strávili dlhými dialógmi a Jimin s Jennie sa spoznávali.

,,Ideme obaja za Yoongim. Potrebujem mu niečo povedať", odpovedal jej Jimin z úsmevom, na čo hneď aj prikývla. Pozrela sa na niečo v notebooku a potom nám pohľad opätovala.

,,Je u seba. Za dve hodiny ma schôdzu, tak mu to potom povedzte", usmiala sa na nás, na čo sme poďakovali a pobrali sme sa ku dverám. Hneď som aj naťukal kód a bez ďalšieho čakania sme vošli.

,,Min Yoongi!", skríkol Jimin hneď ako sme vošli. Yoongi sa na Jimina pozrel nepríjemným pohľadom. Nevizeral byť našou prítomnosťou nadšený. Žeby sme prišli nechod? Alebo sa mu niečo stalo? Niekto ho naštval?

Pomaly som sa k nemu rozišiel, na čo mi venoval pohľad a úsmev. Odsunul sa od stolu a pokynul mi, aby som si naň sadol. S radosťou som aj tak učinil. Takže iba ho Jimin vyrušil? Ale obaja?

,,Čo sa deje? Ak nevieš, Tae je o poschodie nižšie", prehlásil Yoongi a objal ma okolo pásu, na čo si ma k sebe pritiahol bližšie. Usmial som sa a hlavu som si položil na jeho rameno. Spokojne som vydýchol a pozrel sa na Jimina, ktorý už sedel na stoličke oproti stolu.

,,Kookie mi povedal o vašej konverzácii na tému adopcia", začal Jimin, na čo naň Yoongi hodil prekvapený pohľad a hneď ho aj presunul na mňa. No už o niečo prísnejší. To som si teraz pekne zavaril.

,,A musím povedať, že máš jediné šťastie, že si súhlasil. Síce nepriamo ale súhlasil. Dieťa je pre Kookie všetko. Vždy mal slabosť pre deti a chcel by pre nich aj to posledné. Preto ťa tu a teraz varujem. Ak mi Kookie bude do telefónu alebo v náručí plakať, nebudem váhať a zlomím ti všetky kosti. Bude mi jedno, ako skončím ale Kookie nezažije v živote žiadnu bolesť. Toť vše. Majte sa", začal z ľahka, následne zvážnel a nakoniec sa zasmial. To je divné.

Postavil sa, rozlúčil sa a pobral sa z miestnosti. Prekvapene som sa pozeral na zatvorené a rovnako tak Yoongi. Vážne som si nemyslel, že to povie a hlavne, že na to má. Vždy ma zo dňa na deň prekvapuje.

,,Dám ti aj svoj život, ak to bude tvoje prianie."