Suddenly//Minsung

2.Puknutie

(Ľudia chcem sa ospravedlniť za to ako moc je táto kapitola cringe. Uvedomujem si to ale on to bol aj zámer aby bola taká. Sľubujem, že ostatné kapitoly už na Tom až tak zle nebudú)

V škole

"Hyunjin prosím požičal by si mi rúško. To moje už začína prepúšťať smrad."Ja.
"Jasné tu máš ale opováž sa má spýtať či je použité. Veľmi dobre vieš že by som ti použité nedal."Jin.
😌😌😌😌
"Ďakujeeeeeeeem."Ja.

"Inaaaaaaaaaaaaač chalani dúfam, že ste nezabudli na prespávačku dnes u mňa. Oslávime našu dospelosť."Ja.
"Pôjdeme kúpiť alkohol a spijeme sa."Jin.
"A potom si pozrieme SpongeBoba vo filme."Ja.
"Hej hej dospelosť."Min.
"Ty sa neozývaj ty ešte ani len osemnásť nemáš."Felix.
"Ty Felix buď radšej ticho."Min.
"Nebudem a ináč kam zmizlo oslovenie Hyung."Lix.
"Tak som ti nikdy nepovedal a ani nepoviem."Min.
"Som starší a rozumnejší."Lix.
"Starší možno si ale na rozume ti to nepridáva."Min.

Po škole

"Takže plán znie tak, že teraz pôjdem do obchodu a kúpim nejaký chľast. Vy asi radšej počkajte vonku."Ja.
"To bude asi najrozumnejšie. Jin by to bol schopný vypiť ešte pred tým ako by to zaplatil."Min.
"😑😑😑😑😑"Jin.

O desať minút som vyšiel z obchodu s dvoma fľašami. Možno by niekto povedal, že to je málo ale ak mám byť úprimný nechceme sa spiť do bezvedomia. No aspoň ja nie neviem čo má za plány Hyunjin.

U mňa doma

"Tak začnime."Hyunjin.
"Ty už sa na ten alkohol asi vážne tešíš čo."Lix.
"Ani nevieš ako. A teraz ticho kidi ide sa piť."Jin.

O ôsmej

Tak ako som si myslel. Jin prvý opitý. Min hneď za ním. Jediný ako tak triezvy som bol ja a Lix. Obom nám opica z predvčerajšej oslavy stačila.

"Hyunjin zlez z môjho stehna.
Auuuuuuuu moje stehnooooooo."Ja
😂😂😂😂😂
Hyunjin:Wtf
Min: "Drama Han."

"Chalaniiiiiiiiii ja mám chuť na Horalku."Ja.
"Poďme po Horalkuuuuuu."Jin.
"Poďme!."Min.

V obchode

"Hannie prosím kúp nám hranolky. Hannie prosím."Jin
"Nie nekúpim vám hranolky. Zostaňte vonku Jin by nas určite nejako strápnil."Ja

Pri pokladni

"Dobrý deň mohli by ste mi dať jednu hranolku."Ja
"Prepáčte ale také dačo tu nemáme."Predavačka.
"Ale máte prosím mohli by ste mi dať jednu hranolku."Ja
"Ja to myslím vážne žiadne hranolky nemáme."Predavačka.
"Ale máte však za vami ju vidím."Ja.
Predavačka sa otočila za seba potom zase na mňa a pozrela sa na mňa pohľadom, že či som normálny.
"Asi ste mysleli Horalku."Predavačka.
Na to jej nič nepoviem len celý červený prikývnem a vyberiem si z vrecka peňaženku.

Vyšiel som von z obchodu no jedna vec ma prekvapila.
Chalani nikde neboli. A ani nebolo počuť Jina kričať.
Myslel som si, že Jina niečo napadlo, rozbehol sa niekam do neznáma Min hneď za ním a chudák Felix ich nedokázal zastaviť.
Šiel som rovno za nosom a počúval som z kadiaľ budem počuť jednoho z tých dvoch ako kričia. No jediná vec ktorú som počul bol hlas akéhosi muža v uličke neďaleko mňa. Prišiel som k nej a naklonil som sa za roh. Skoro som od ľaku odpadol.
Na zemi v uličke ležali Lix, Jin, Min.
Nad každým z nich sa skláňal iný neviem čo. Vyzerali ako ľudia ale rozhodne sa tak nechovali. Ich tesáky zapichnuté v krkoch mojich priateľov ma desili. Lix bol otočený čelom ku mne pomaly otvoril oči a keď si ma všimol zhrozenie v jeho očiach mi dalo signál aby som začal zdrhať.
Pomaly aby som neupútal veľkú pozornosť som začal cúvať. No moc ďaleko som sa nedostal.
Niekto má strčil do chrbta a tým som sa dostal meter od Felixa ale hlavne meter od tej obludy.
"Aha mal som pravdu, že sú štyria."Muž čo má strčil.
"Tento moment by sme mali zaznamenať. Nestáva sa tak často, že ty máš pravdu."Muž nad Jinom.
"Čo ste zač."Ja.
"Chlapče tebe to vážne ešte nedošlo? Sme upíri a hneď odpoviem aj na tvoju druhú otázku, ktorú si sa chcel spýtať. Chceme vás zabiť."Muž nad Jinom.

Nemal som v pláne zomrieť. Natiahol som sa a chcel som dať mužovi za mnou päsťou aby som mal čas ujsť. No on moju päsť zadržal.

"Má kuráž. Iný by už boli dávno posratý no tento tu sa toho nebojí. Pán a Slnečná paní budú mať z neho radosť. Ale aj tak zomrie."Povedal muž za mnou a zahryzol sa mi do krku.
Chcel som kričať no osoba za mnou mi prikryla ústa rukou. Metal som sa a snažil sa mu vysmeknúť. Postupne som začal strácať silu až nakoniec moje telo kleslo úplne k zemi.
Chvíľu bolo ticho nič sa nedialo až potom som ucítil pred ústami niečo studené a vlhké. Muž mi to tlačil k ústam do tej doby kým som to neoblízol. Potom bolo zase chvíľu ticho, ktoré narušilo až hlasné puknutie ako keď si puknete kostičky v ruke. Ten istý zvuk bolo počuť ešte raz chvíľu potom a potom ešte raz.
Zrazu som cítil ako má niekto chytil za rameno a povedal mi.
"Vidíme sa o chvíľu."
Chytil mi hlavu a prudko s ňou pohol.

Otvoril som oči ale hneď mi došlo, že niečo není v poriadku. Cítil som sa zvláštne a ešte k tomu som mal extrémnu chuť na krv.

Chalani okolo mňa sa tiež pozerali zmätene.

"No konečne ste sa prebrali. Na pite."Jeden z nich.

Priložil mi u ústam sáčok s niečím červeným. Len čo mi došlo že to je krv s chuťou som sa doň zahryzol a pil.

"Poplach rýchlo zdrhajte a kašlite na nich. Idú sem Východný."Jeden z nich.

Zmätene som sa na nich pozrel. O čom to hovoria aký Východný?
Zatiaľ čo oni zdrhli počul som ako sa k nám niekto blíži.

So strachom som sa pozrel na chalanov.

"Máme ich. Tu sú."

1000 slov som na seba hrdá. Pôvodne to malo byť max päťsto ale strašne ma to písanie začalo baviť a takto to dopadlo.

Dobrú noc💜🐥