Fantasy, upíri, vlkodlaci, mágia, romantika, schopnosti, boj, napínavé a toto sú len niektoré veci čo od tohoto príbehu môžete čakať.
_________________________________________________
Ľudía chcem vám len povedať, že ak nebudete niečomu rozumieť aleb...
Už vyše piatich hodín chodím po celom sýdle a hľadám vraha. No poslednú hodinu som zmenil svoj cieľ a teraz hľadám Gina. Ak nájdem jeho je vysoká pravdepodobnosť, že nájdem aj mŕtvolu.
Už som to chcel vzdať keď som započul zpoza rohu známí hlas. Nenápadne som nakukol čo sa deje. Na zemi na chodbe ležala osoba, ktorá mala v srdci zarazený drevený kôl. Okolo stáli dvaja upíri, ktorých som videl aj včera a pri nich stál Gin.
"Videli ste tu niekoho sa potulovať?"Spýtal sa Gin. "No až na jednoho chalana čo vyzeral akoby bol autista sme nikoho nevideli."Povedal jeden z tých upírov ktorých som videl včera. Myslel tým chalanom mňa? "Aaaaghaaa. Štve ma to. Sme úplne nanič. Už po neznámom pátrame ako dlho a jediná vec ktorú z toho máme je šesť mŕtvych."Rozčuľoval sa Gin. "My vieme ale čo chceš robiť každý deň dvanásť hodín chodíme po sýdle a hľadáme pána neznámeho a nič. Gin my sa snažíme neviem čo viac máme robiť."Jeden z neznámych. "Ja viem Jooheon. Ale napadla ma jedna vec ktorá by mohla pomôcť. Čo keby sme začali brať dvadsaťštyri hodinovky? Rozdelili by sme sa na dve skupiny jeden deň by ťahala 24 hodín jedna skupina a druhý deň zase tá druhá. Bolo by to len pokiaľ by sa to zase neupokojilo alebo by sme neznámeho nechytili. Ešte musím zájsť za Minhom a Chrisom s tým návrhom ale podľa mňa by to pomohlo idete do toho so mnou?"Gin. "Ideme ale za Minhom s tebou nejdem . Nechce sa mi."Jooheon. "Aj ja do toho idem s tebou."Ďalší pre mňa cudzí upír "Ďakujem."Gin
Jooheon a ten druhý sa rozbehli presne opačným smerom ako som bol ja a Gin sa rozbehol mojím smerom zachytil som ho a pritlačil na stenu vedľa mňa.
"Ahoj "Ja. "Ahoj autistický chlapec čo tu robíš?"Gin. "Autistický chlapec hľadá vraha."Ja. "Nebuď smiešny vrah by ťa zabil a ty by si ani nemal príležitosť sa začať brániť. No pochváľ sa ako si na tom v boji?"Gin. "Som na tom stredne."Ja. "Taká odpoveď neexistuje. Buď si dobrý alebo zlý nič medzi tým. Predveď sa."Gin.
Rozbehol som sa oproti nemu. Chcel som ho zmraziť k zemi no on skočil dopadol mi na chrbát a tým zaboril moju tvár do zeme.
"Nerozmýšľaš pri boji. Len útočíš. Naučím ťa jednu dôležitú vec. Keďže stredná cesta neexistuje musíš si vybrať z dvoch riešení buď sa naučíš byť úprimný a povieš narovinu, že nevieš bojovať alebo na sebe zamakáš."Gin.
Už odchádzal keď som naňho zakričal. "Chcem s vami chodiť. Chcem vám pomôcť nájsť vraha."Ja. "Nevieš bojovať takže moja odpoveď znie nie."Gin. "Dohodnime sa. Nabudúci týždeň o takomto čase sa stretneme v telocvični a pobijeme sa ak vyhrám môžem s vami chodiť."Ja. "Platí."Gin.
A odišiel.
Jisungov pohľad
Mal som dokonalý sen. Sedel som na lúke a vedľa mňa sedela mama. Rozprávali sme sa. Nedokázal som behať nadprirodzenou rýchlosťou nebol som nadprirodzene silný a ani som nedokázal predpovedať každý mamin pohyb. Bol som človek.
Môj dokonalý sen ale narušila jedna nedokonalá osoba.
„Jisuuuuuuuuuuung."Zakričal mi úplne bez ostychu do ucha Seungmin. „Čo je?"Ja. „Ty mávaš hodiny spolu s Minhom, prosím, môžem ísť v piatok s tebou?"Spýtal sa má Seungmin so psími očami. „Prečo chceš ísť so mnou?"Bol som neskutočne prekvapený. Na čo by tam Seungmin chcel ísť. Čo ak sa mu páči Minho. Minho je veľmi pohľadný bol síce na nás najprv mrzutý ale nie každého niečo také odradí. Vezmem ho so sebou. „Vyzval som jednoho upíra na súboj a je o minimálne sto rokov starší ako som ja."Seungmin.
Som idiot totálny idiot ale aspoň v Tom nie som sám.
„Môžem byť úprimný."Ja. „No môžeš."Seungmin. „Si idiot."Ja. „Vezmeš ma so sebou?”Seungmin „Vezmem ale nezaručujem ti, že ťa Minho nezrovná so zemou."Ja „Ďakujem Jisung."Seungmin. „Prečo sa ja s tebou vôbec bavím?"Ja „No bez mňa a Hyunjina by si sa kľudne obišiel. V poslednej dobe sa cítim akoby sme už neboli priatelia."Seungmin.
„Prečo?"Ja.
Vedel som, že moja otázka je úplne zbytočná. Vedel som odpoveď. Mrzelo ma to a aj som to chcel zmeniť no nikdy som nemal čas.
„Ji nič nám nehovoríš. To ako si chodil ako mŕtvola. Je nám jasné, že to nebolo len tak niečo. Upíri nebývajú chorý a o tom, že ti do izby vošiel Minho a bol tu celkom dlho hovorí celé sýdlo. Ji ja ťa nesúdim len ma mrzí, že mňa a Hyunjina vynechávaš zo svojho života."Seungmin. „Min ja som ti to chcel povedať všetko a ešte stále chcem len som nemal čas. Bolo toho na mňa v poslednej dobe veľa a sľubujem ti tento týždeň sa zastavím vo vašej izbe a všetko vám poviem ja nechcel som vás vynechávať z toho čo sa deje.“Ja. „Ináč nevieš prečo má Felix trest?“Seungmin. „No mám tušenie ale to ti poviem potom keď budeme aj s Jinom."Ja.
Tento príbeh začína byť celkom nudný. Verte mi ale že to tak byť teraz musí to dôležité nás stane o pár kapitol a to už bude tá finálna zápletka.
A teraz reči ktoré nikoho netrápia. Ľudia cítim sa čudné mne praskli tepláky na istom mieste. Vyhováram sa na to, že za to môže látka z ktorej sú ušité ale čo ak nie?
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.