Suddenly//Minsung

38.List

Minhova izba Jisungov pohľad

(Povedzte mi potom prosím v komentároch či táto kapitola nie je moc sweet)

„Minhooooooooo”Zakričal som na Minha.
„Áno Ji.”Minho.
„Povieš mi už konečne prečo som si na dneska nemal robiť žiadne plány?” Už ho s touto otázkou otravujem celý deň no on nie a nie mi to povedať. Asi to bude niečo dôležité takto dlho mi ešte nikdy nevzdoroval.
„Dozvieš sa to len počkaj.”Minho.
„A čo sa stane ak nepočkám?”Ja.
„Odkedy si taký zvedavý?”Minho.
„Odkedy mi vieš tak dobre odolávať?”Ja.
„Odkedy si taký pekný?”Minho.
„Odjakživa.”Ja.

Vymanil som sa z jeho zovretia sadol som si na posteľ a pozeral som sa všade len nie na neho.

„Už je jedenásť. Nemal si už byť u Bangchana?”Ja.
„To síce áno ale ja poznám niekoho dôležitejšieho ako je Chris.”Minho.
„Vážne, a kto, že je tá osoba?”Ja.
„Jeden neskutočne pekný, mladý, bystrý, tvrdohlavý upír ktorého veľmi milujem.”Minho.
„Tak to ja nie som.”Ja.
„Prečo?”Spýtal sa Minho.
„Keby si ma miloval povedal by si mi čo máš dneska v pláne.”Ja.
„Neboj sa dočkáš sa. Dneska o ôsmej buď pripravený,” naklonil sa k môjmu uchu a zašepkal: „Prídem si po teba.”

Postavil sa vybral si zo skrine oblečenie obliekol sa. Už chcel ísť no ešte rýchlo prišiel ku mne pobozkal ma a povedal: „Tak o ôsmej. Milujem ťa.”Minho.
„Aj ja teba.”Ja.

O 20:00

Už som oblečený a pripravený každú chvíľu by tu mal byť Minho.
Pozriem na hodiny na ktorých práve ukázalo 20:00 a vtom počujem ako niekto klope na dvere.

Pomaly som otvoril dvere a za nimi stál Minho.

„Si pripravený?”Minho.
„Áno som. Teraz mi už povieš kam ideme?”Ja.
„Nie dozvieš sa na mieste.”Minho.

Spolu sme vyšli z mojej izby, a aj keď som absolutne netušil kam ideme, tak som poslušne nasledoval Minha.
Zastavili sme pred výťahom.
Minho sa predo mňa postavil a zrazu ma pobozkal. Najprv to bol normálny bozk no zrazu som ucítil nejaký predmet v ústach. Nehovor mi, že mi vypadla blomba.

Zahryzol som do predmetu v mojich ústach a rozdrolil sa. Pozrel som sa na Minha a povedal som: „Aké romantické.”Ja.

Predmet čo som mal v ústach bola tabletka aby sme mohli chodiť po vonku aj za svetla.

Chytil som Minha za ruku a spolu sme vošli do výťahu, ktorý pomaly začal stúpať len čo sme boli hore vyskočili sme z neho a ja som si ľahol na trávu a zavrel oči.

„Tu zostávam. Nikam ďalej už nejdem.”Ja.
„Tak to ti budem musieť narušiť plány.”Minho.
„Kam chceš ísť?”Ja.
„Je toho viac len sa nechaj prekvapiť.”Minho.
„Tak poďme už som zvedavý.”Ja.

Minho ma chytil za ruku usmial sa na mňa a spolu sme sa rozbehli. Netušil som kam mám ísť len som nasledoval Minha.
Keď už sme konečne stáli boli sme na mieste, ktoré bolo tak krásne, že by som si ho nedokázal ani len vysnívať.

Nádherné jazero okolo ktorého bol les a presne na opačnej strane lesa boli dve hory, ktoré vyzerali ako pootvorená mušľa. Slnko pomaly zapadalo a posúvalo sa presne medzi tie hory.

„Radšej obdivuj mňa a nie hory.”Zasmial sa Minho a spolu sme si šli sadnúť na krátky mostík vyčnievajúci do jazera.

„Budem si obdivovať čo chcem a nik mi to nezakáže.”Ja.
„Ja ti to zakazujem.”Povedal a hneď potom mi dal pusu na pery aby som nemohol niečo odpovedať. Na chvíľu sa odo mňa odtiahol aby sa nadýchol.