Suddenly//Minsung

32.Cítim trávu?

Seungminov pohľad

„Si tu. Trochu som sa bál, že ti došlo koho si vyzval na súboj. No očividne ti to nedošlo takže poďme na to nech to mám čo najskôr za sebou.”Jeongin.
„Viem koho som vyzval na súboj a ver mi nemám v pláne z toho vycúvať.”Ja.
„V tom prípade poďme na to.”Jeongin.

Postavili sme sa každý na opačnú stranu telocvične. Pozreli sme sa na seba a rozbehli sa oproti sebe.

Môj prvý ťah bol rovnaký ako keď som naňho zaútočil po prvýkrát. Bežal som a keď som bol tesne pred ním zastavil som on vyskočil a ja som ho chcel schmatnúť za nohu no on si skoro všimol, že neútočím rovnako ako vtedy.
Uskočil som dozadu aby som mal lepší priestor na útok. A znova som zaútočil. On sa znova uhol. A podobne to pokračovalo ešte desať minút no potom Hyunjin otvoril dvere do telocvične tak ako sme sa dohodli ja som sa na ne pozrel a zakričal som nech sa osoba čo ich otvorila vráti. Gin sa zapozeral na dvere a to bola moja príležitosť podrazil som mu nohy skočil som naňho chytil som ho na krku a zlomil som mu väz.

Koniec. Vyhral som.

Chvíľu som počkal kým sa Gin nezobudí.
Pozeral na mňa dosť zmätene.

„Dobré ráno. Tak kedy môžem s vami začať chodiť?”Ja.
„Si potvora a čo sa týka kedy začneš s nami chodiť taaaak kľudne aj dnes ukážem ti kadiaľ a ako dlho budeš chodiť ale opováž sa chváliť, že si ma porazil.”Jeongin.
„Nebudem sa chváliť ale poď už.”Ja.
„Idem idem.”Jeongin.

Hyunjinov pohľad
(Asi tri týždne po premene)

Pred chvíľou som dostal trest od Changbina za to, že som sa skoro pobil s jedným upírom. Na moju obranu bol to kretén, ktorý skončil s trestom v knižnici.

Ja neviem čo je mojím trestom. Jediné čo viem je to, že ho mám čakať  pred telocvičňou o tretej ráno.
No a poviem to takto ja tu čakám a on nikde.

Po dvadsiatich minútach čakania som sa konečne dočkal.

„Vitaj myslel som si, že si sa nado mnou zľutoval no očividne nie.”Ja.
„Nie nezľutoval a môžeš byť rád, že som ťa nedal do kuchyne ale, že ideš so mnou robiť. Pôjdeme spolu do skladu a ty mi pomôžeš s jednou vecou ale o tom až keď budeme tam.”Changbin.
Išiel som za ním no nedokázal som byť ticho.
„Prečo sú jedálne horšie ako ísť s tebou?”Ja.
„Všimol si si niekedy tetku ktorá väčšinou dáva krv?”Spýtal sa ma Changbin.
„Úprimne ani nie.”Odpovedal som mu s menšou hanbou.
Bolo mi trápne priznať, že za ten mesiac čo chodím do jedálne som si ani nevšimol babizne čo nám tú krv dáva.
„Ako som si mohol myslieť. Mladý hlúpy a nevšímavý. Krv rozdáva Junha. Je to upírica, ktorá má okolo štyristo rokov. Cvičila vojakov v Kórei. ”Tento upír je očividne z tej Junhy úplne posratý.
„A?”Ja.
„Predstav si, že je okolo teba veľa krvi. Strašne veľa a ty nemáš povolenie si dať ani kvapku z tej krvi. Ak by si si ale aj cez zákaz dal tak by ti zlomila väz a nie raz. Poviem ti to takto keď ti zlomí väz raz trochu cítiš bolesť na krku ale keď ti ho zlomí viackrát za sebou ver mi budeš o svojom krku vedieť ešte dlho.”Changbin.
„Znieš ako by si hovoril z vlastnej skúsenosti. Koľkokrát ti ho zlomila?”Ja
„Nepočítal som to ale o tom, že mám krk som vedel ešte mesiac potom.”Changbin.
„Len kvôli tomu je robiť s tebou lepšie ako práca v jedálňach? Robiť s tebou je  horšie ako makať v jedálni.”Ja.
„Ja som ti ešte nepovedal o tom, že upíri čo robia v jedálňach musia nosiť sieťky na vlasy návleky na topánky rukavice a zástery.”Changbin.
„Dobre máš pravdu robota s tebou je stokrát lepšia ako robota v jedálňach."Ja.
„Ešte ani nevieš čo od teba budem chcieť.”Changbin.
„Bude to horšie ako zástera a sieťka na vlasy?”Ja.
„Nie”Changbin.
„Tak to zvládnem.”Ja.

„Dobre sme tu.”Changbin.

Stáli sme v miestnosti plnej krabíc.
Cítil som mnoho vôní no jedna vec ma dosť prekvapila.

„Asi som vážne magor ale cítim trávu.”Ja.
„Cítiš správne.”Changbin.
„Načo vám je v sídle tráva?”Ja.
„Vidno, že o tomto mieste ešte nič nevieš”Changbin.
„Čo by som mal vedieť?”Ja.
„Poď so mnou.”Changbin.
„Šli sme spolu chodbou až sme sa dostali ku dverám ktoré som videl prvýkrát.
Boli veľké a čosi má od nich ťahalo preč.

„Kam vedú?”Ja.
„Počkaj a uvidíš.”Changbin.

Bin tie dvere otvori a vošli sme.
Za dverami bola na moje sklamanie len ďalšia obyčajná chodba.
Change in na mňa pozrel a keď si všimol toho sklamaného vyrazí tak sa ma spýtal:
„Čo tak sklamane sme len na začiatku čo si čakal, že tu bude?”Changbin.
„To si radšej nechám pre seba.”Ja.

Šli sme ďalej. Prechádzali sme okolo mnohých dverí no pri ani jedných sme sa ani na chvíľu nezastavili. Chcel som sa do každých nenápadne pozrieť no potom ma napadlo, že to není úplne najlepší nápad.

Konečne sme sa zastavili. Changbin pomaly otvoril dvere a spolu so mnou sme nenápadne do tej miestnosti vkĺzol.

Bola to malá miestnosť so stolom a jednou žiarovkou. Okolo stola bolo päť upírov a hrali poker.

Sadli sme si do rohu miestnosti a pozorovali sme hru. Boli sme tam až do konca. Vyhral jeden neuveriteľné tučný upír. Ostatný mu dali malé vrecká s bielym práškom a peniaze.

Potom čo som to videl na Changbin vyviedol von a šli sme zase späť.

„Na toto potrebujú upíri trávu?”Ja.
„Áno.”Changbin.
„A to, za si upír nič nemení na Tom čo sa ti stane keď si dáš?”Ja.
„No až na to, že rýchlejšie vytriezvieš tak je to to isté.”Changbin.

Cestou von sme sa začali spolu baviť. Changbin je mega týpek. Čakal som že väčšina upírov v sídle budú nudný starobilci no Bin je úplne iný. Hovoril mi mega veľa veci čo už urobil. Ako si strieľa zo starších aj mladších upírov. Ja presne niekoho takého som tu hľadal. A teraz potom čo mi ukázal je mi jasné, že to není všetki. V sídle je toho ešte mnoho o čom neviem.

„Bin?”Ja.
„Áno?”Changbin.
„Chcem aby si mi ukázal viac takýchto vecí ”Ja.

Ahojte ľudia prosím o odpustenie za moju neaktivitu. Nemala som čas písať a áno uvedomujem si, že túto výhovorku som použila už toľkokrát, že by som si už mohla vymyslieť novú.
Inaaaač Hyunjinie je back a an preto mi prišlo mega vydať kapitolu ktorá neskoro celá o ňom.
Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila. Ako vravím nie som zvyknutá moc písať iné shipy ako Minsung ale snažila som sa.

Dobrú noc🐥💜