Suddenly//Minsung

7. Tak hovor

Spolu s Lixom sme šli po chodbe smer knižnica. Asahi nám vysvetlil všetko čo sa týkalo chôdze. Konečne nenaburavam do všetkých stien.

Vošli sme do knižnice. Hyunsuk mal pravdu. Bolo tu asi päť upírov a ani jeden z nich tam nečítal ale skôr by som povedal, že dostali za trest poutierať prach zo všetkých kníh.

Zaliezli sme do jednej uličky medzi regálmi s knihami.

"Tak hovor. Všetko. A ak čokoľvek vynecháš tak si ma neželaj."Lix.
"Dobré dobre. S čím mám začať?"Ja.
"Čo to bolo dneska na tom tréningu."Lix.
"No akosi. Zrazu sa mi zatočila hlava a videl som ako niekto Minhovy vrazil a chvíľu potom som videla ako sa mu zapálila ruka. Obraz sa rozmazal a keď sa zaostril videl som Chrisa ako sedí za stolom a za ním stojí osoba s dreveným kolom v ruke."Ja.
"Počkať tá časť s Minhom sa splnila čo ak sa splní aj tá s Chrisom."Lix.
"Ja viem ale čo keď to bol len sen a to s Minhom náhoda? Lenže je tu aj tá možnosť, že to nebol sen a mal som reálnu víziu. Neviem čo mám robiť"Ja.
"Ja by som na tvojom mieste zašiel za Chrisom a povedal mu o tom. Uvedomuješ si, že ak to necháš tak a ono to nebol len sen tak Chris zomrie."Lix.
"Tak potom je to jasné. Snáď to nebude znieť tak divne keď mu povieme to s tým Minhom."Ja.

Šli sme smer Chrisova kancelária. Mal som blbý pocit. Čo ak tam nájdeme Chrisa už. Striaslo ma. Nesmiem mať takéto predstavy. Určite to bol len sen a my budeme vyzerať ako najväčší blbci. No hlavne ja.
Aaaaggghh. Nie sme tu ešte ani dva dni a už sa stane toto.

Stáli sme pred Chrisovou kanceláriou. Bez zaklepania sme vošli a skoro som dostal infarkt. Presne ako v mojom sne. Osoba s kapucňou za Chrisom s dreveným kolom v ruke. Pozrel na nás. A Chris tiež. Chcel som sa rozbehnúť za ním ale tá osoba sa už rozbehla preč. V mojej myslí preblikol obraz toho ako neznámi mieri rukami na naše srdcia. Obraz zhasol a ja som rýchlo zatiahol Felixa k zemi ešte pred tým ako sa stalo to čo som videl.

"Čo sa to do pekla stalo?"Chris.

Lix chcel začať hovoriť no ja som ho umlčal.

"Chceli sme za tebou ísť ohľadne jednej veci a ako sme vošli tak tá osoba stála nad tebou s dreveným kolom v ruke."Ja.
"Nechápem ako je možné že som ho nepočul. Veľmi vám ďakujem. Chvíľu počkajte."Chris.

Pritiahol si k sebe mikrofón čo mal odložený na stole zapol ho a začal rozprávať. Prosím aby prišli do mojej pracovne Kun, Hyunsuk, Changbin, Minho a Jeongin."Chris.

"Takže čo ste so mnou potrebovali prebrať?"Chris.
"Po tomto čo sme práve videli to bola úplná somarina s ktorou ťa nejdeme zaťažovať. Ahoj."Ja.

Potom ako sme vyšli von Felix vyzeral dosť nahnevane.
Dal mi lakťom do rebra spýtal sa:
"Prečo si mu to nepovedal?"Lix.
"Čo? Že som videl dve vízie ktoré sa aj stali. Načo? Určite to bolo prvý aj posledný krát čo som niečo také videl."Ja.
"A ak nie. Ji ak im to povieš nabudúce ak niečo také uvidíš nebudú strácať čas s tým či ti veriť alebo nie ale rovno to pôjdu vyriešiť."Lix.
"Dohodneme sa. Ak sa to stane ešte raz tak im to poviem."Ja.
"Dobre. Aj tak by som ťa asi nedonútil zmeniť názor."Lix.
"Poďme trénovať."Ja.
"Čo?"Lix.
"Tá osoba čo chcela zabiť Chrisa. Čo ak sa bude snažiť zabiť aj iných. Chcem sa naučiť bojovať."Ja.

Oproti nám šiel práve Hyunsuk. Niečo ma napadlo.

"Hyunsuk. Prepáč, že otravujem ale chcel som sa spýtať nepoznáš nejakých upírov vo Východnom sýdle čo by boli ochotný s nami trénovať boj?"Ja.
"Keď budem mať čas tak prídem za vami do izby a dám vám nejaké typy. Izba číslo sedemdesiat že?"Hyunsuk.
"Áno ďakujeme."Ja.
"Dobré tak sa majte uvidíme sa neskôr."Hyunsuk.

"Dúfam, že s nami bude trénovať niekto priateľskejší ako je Chen Le."Ja.
"To dúfam aj ja."Lix.

Minhov pohľad

"Hovor Chris. Čo sa stalo?"Ja.
"No dneska poobede. Som tu sedel a riešil objednanie novej várky sáčkov krvi. Zrazu mi prišlo zle a nič som nevidel. Po asi minúte som zase videl ale bolo mi zvláštne. Zrazu do miestnosti vošli dvaja upíri asi tí nový a zdesene sa pozerali mojím smerom. Zrazu som videl ako zdrhá z mojej pracovne nejaká osoba a cestou sa pokúsila zabiť tých dvoch. Našťastie jeden z nich má akési extrémne rýchle reflexy a stiahol seba a aj toho druhého k zemi skôr ako sa ich neznámi čo i len dotkol."Chris.
"Ako sa mu podarilo sa sem dostať bez toho aby si čokoľvek zacítil započul alebo čokoľvek?"Bin.
"Neviem ale je to obrovský problém. Ušiel. Nechytil som ho. Keď som v tej chvíli chcel použiť moju schopnosť šlo to ale veľmi slabo. Niečo mi zablokovalo schopnosť. "Chris.
"Musíme tú osobu chytiť. Čo ak sa pokúsi zabiť niekoho ďalšieho?"Kun.
"Presne preto som vás tu zavolal. Chcem aby ste prehľadali celé Východné sýdlo a zistili či tu ešte je a či niekoho zabil."Chris.
"Ideme na to."Hyunsuk.

Všetci odyšli a zostali sme tam len ja a Chris.

"Ktorý dvaja?"Ja.
"Jisung a Felix."Chris.
"A prečo tu vôbec šli?"Ja.
"Chceli sa má niečo spýtať ale potom sa na to vykašľali a odyšli."Chris.
"Aha."Ja.

Otočil som sa s tým že idem tiež hľadať nášho neznámeho ale Chris má zastavil.

"Čo sa stalo potom ako ti Jay strelil?"Chris.
"Naštval som sa. Moja ruka vzbĺkla. Chcel som použiť schopnosť keď zrazu prišiel Jisung a donútil na prestať. To je všetko."Ja.
"Vážne sa nič iné nestalo?"Chris.
"Nič viacej sa nestalo. Musím im ísť pomôcť. Ahoj."Ja.

Vybehol som z miestnosti. A začal som hľadať neznámeho. Ani si neviete predstaviť aké je ťažké hľadať niekoho o kom ani neviete ako vyzerá.

Ahojte
Neviem čo vám sem napísať. Táto kapitola bola dosť slabá ale v ďalších už verím, že to bude lepšie.

Jeongin

Dobrú noc 💜🐥