Suddenly//Minsung

9. Z kadiaľ?

Minhov pohľad

Stojím pred dverami ošetrovne. Mám pocit, že mám na Jisunga až moc veľké šťastie.
Hľadal som nášho pána neznámeho a zrazu vidím ako ide asi Hyunjin po chodbe a nesie Jisunga.
Vzal som si ho od neho a odniesol som ho sem. Do našej ošetrovne. Naše upírie sestričky si ho odo mňa prevzali a nechali ma nech čakám na chodbe.
Už tu stojím asi pol hodinu a furt nič.

Po desiatich minútach

Konečne dvere sa otvorili a v nich stála mladá pekná upírica.

"Prepáč Minho, že to tak trvalo ale kým sme spravili všetky vyšetrenia a všetko ostatné tak to nejaký čas zabralo. Poď za mnou."Sana.

Zaviedla ma do miestnosti kde bolo plno prístrojov. Upíri síce majú rýchlejšiu regeneráciu a nebývajú chorý ale aj tak je lepšie mať v sídle takéto miesto.
Na kraji miestnosti bola posteľ a na nej sedel Jisung a niečo pil.

"Ako ti je?"Ja.
Odložil šálku.
"Lepšie ďakujem, že si ma sem doniesol."Jisung.
"To nič nebolo. Potom ako si prakticky zachránil Chrisa to bola maličkosť."Ja.
"Zvláštna záchrana. Len som vošiel do miestnosti."Jisung.
"Keď som bol mladší učili ma, že skoro nikdy sa ťa nikto nepýta ako. Každého viacej zaujíma čo máš alebo čo si dosiahol to ako si sa k danej veci dostal alebo ako si niečoho dosiahol ich už nezaujíma."Ja.

"Mal by byť v poriadku ak ho ešte niekedy takto rozbolí hlava nechajte ho ležať a pripravte mu tento čaj."Sana.
"Ďakujem."Ja.

Jisung sa postavil a pomaly šiel ku dverám. Obzrel sa na Sanu.
"Tadiaľto, že?"Jisung.
"Áno tadiaľ."Sana.
"Ďakujem."Jisung.
"Není za čo."Sana.

Šiel som za ním. Mal som pocit, že každú chvíľu odkvecne. Nechápem čo s ním je. Obyčajných upírov nebolí len tak hlava. Neverím, že mal Chris pravdu.

"Ako sa cítiš?"Ja.

Snažil som sa znieť chladne. Nechcel som aby cítil z môjho hlasu starostlivosť.

"Lepšie. Ďakujem ešte raz, že si ma odniesol. Bál som sa, že sa zjaví neznáma osoba a pokúsi sa nás zabiť. Zistili ste niečo o Neznámom."Jisung.
"Nie zatiaľ sa vôbec nič nezmenilo. Akoby sa po ňom zľahla zem."Ja.
"To je blbé."Jisung.

Došli sme až k jeho izbe.

"Už po tretíkrát ďakujem."Jisung.
"Za nič. Nemohol som dopustiť aby sa dvaja neskúsený upíri prechádzali po sídle keď sa Neznámi potuluje slobodne po sídle."Ja.
"Ahoj."Jisung.

Odišiel som. Ani som sa neodzdravil.
Nesmiem mu ukazovať svoju druhú stranu. Nesmiem.

Felixov pohľad

Počul som ako buchli dvere. Vyštartoval som k nim. Vzal som Jiho na ruky. Rozbehol som sa k jeho posteli a položil som ho na ňu.
Sadol som si na svoju.

"Lix. Čo robíš?"Ji.
"Lež a hovor."Ja.
"Nič mi nie je len ma bolela hlava."Ji.
"Neklam. Asahi nám vravel, že upíri nemôžu ochorieť nič ako bolesť hlavy a chuť zvracať nepoznajú. Naposledy keď ťa bolela hlava si mal víziu. Hovor čo si videl?"Ja.
"Mal som sen. V tom sne som bol vo veľmi starom jednoizbovom dome. V strede miestnosti sedel muž veľmi plakal a vedľa neho ležali žena a jeden starší muž. Asi boli mŕtvi. Muž bol ku mne otočený chrbtom."Ji.
"Myslíš, že sa to stane?"Ja.
"Neviem ale skôr asi nie. Ten dom bol z vnútra veľmi starý a aj oni boli oblečený ako v stredoveku."Ji.

(Ako by ste nazvali osobu mužského pohlavia okolo dvadsiatky. Ja som napísala muž, pretože keby som napísala chalan predstavili by ste si desať ročného chlapčeka)

Postavil som sa a chcel som odísť lenže má zadržala otázka.

"Kam ideš?"Ji.
"Jin povedal, že ho mám zavolať hneď ako prídeš."Ja.
"Aha."Ji.
"Kľudne si ľahni a spi. Poznáš Jina. Jemu vždy strašne trvá kým sa pripraví ísť von."Ja.

Usmial sa na mňa a zase si ľahol.

Vyšiel som z izby a vydal som sa smer Minova a Jinova izba. Majú strašne jednoducho zapamätateľné číslo izby. 33.

Pred ich izbou.

Zaklopal som a hneď aj vošiel. Jin ležal na posteli a asi na mňa čakal.

"Ahoj. Ji už sa vrátil."Ja.
"Ahoj idem za ním len sa prezlečiem."Jin.

Rozlúčil som sa s nimi a vydal som sa ku skutočnému cieľu.

Šiel som až do chvíle keď som zastavil pri veľkých dverách. Chvíľu som rozmýšľal či mám zaklopať alebo nie.
Výstrel som sa zdvihol som ramená a zaklopal som. Nik mi neodpovedal a tak som vošiel bez pozvania. Pozrel som sa do miestnosti a dosť som zauvažoval či som radšej nemal zostať  vonku.

Pred Chrisovým stolom na zemi ležal muž a krútil sa od bolesti.
Chcel som sa nenápadne vytratiť ale zastavil ma Chrisov hlas.
"Mohli by ste ho zaniesť, vy viete kam. A ty Lix zostaň."Chris.

Upíri čo stáli na kraji miestnosti vzali toho muža a odvliekli ho preč. Ja som nesmelo prišiel bližšie ku Chrisovmu stolu. Chris sedel na stoličke za stolom. Bol zvláštny. Spotený unavený a nejakým zvláštnym spôsobom mi povedomí.

"Je ti niečo?"Ja.
"Len ma bolí hlava z používania mojej schopnosti."Chris.
"Vždy ťa bolí hlava potom ako použiješ svoju schopnosť?"Ja.
"Nie vždy nie. Len niekedy."Chris
"Majú to tak všetci upíri zo schopnosťou?"Ja.
"Nie. No čo som sa pýtal. Minha ešte nikdy hlava po použití schopnosti nebolela. A u ostatných sú tak napoly niektorých áno iných zas nie. Ale toto nebol dôvod tvojej návštevy. Hovor čo potrebuješ?"Chris
"Chcem sa ťa spýtať či by si mi nedokázal povedať niečo o jednej scéne. Muž asi okolo dvadsiatky sedí vo veľmi starom dome ten dom vyzerá ako zo stredoveku. Muž plače. Pod ním sú dva telá jedno patrí staršiemu mužovi druhé patrí žene. Obaja sú mŕtvi a muž nad nimi stále len tuho plače."Ja.
"Viem o upírovy ktorému sa niečo také stalo. Z kadiaľ to máš? Ako o tom vieš?"Chris.
"Myslíš si, že by mohol mať upír schopnosť mať vidiny? Vidieť čo sa stane a mať sny o minulosti iných?"Ja.
"Možné to je a teraz odpovedz ty mne z kadiaľ máš tú scénu?"Chris.

Ahojte sorry, že kapitola vychádza až dnes ale včera večer nám začal blbnúť internet a nemohla som vydať kapitolu. Ja už som ju napísanú mala celú a mne polku zmazalo. Som bola tak strašne naštvaná. Práve tú časť na ktorú som bola tak strašne hrdá.

Happy Dino day

Nutné pozrieť v 35:06♥️♥️😻♥️😭

Tento Minsung moment som teraz videla prvý krát a umieram z neho.

Dobrú noc 💜🐥