Suddenly//Minsung

19. Namyslenci

23:00 Minhov pohľad

Spolu s Chrisom Kunom a Hyunsukom čakáme na ostatných.

Rozmýšľal som nad schôdzou. Ako ja sa len neteším. Všade okolo nás budú generálny upíri. Nebojím sa ich ale nemám ich rád. Sú neuveriteľne panovačný a krutý keď sa jedná o neposlušnosť. Ďalej tam budú Západný upíri. Ich vodca je najviac namyslený a pomstychtivý somár akého som kedy stretol. Už len pomyslenie naňho mi obracia vnútornosti hore nohami.

"Prepáčte, že meškáme."Jeno.
"V pohode poďte ďalej."Kun.

Do miestnosti vošli Jeno, Doyoung a Bin.

"Nevideli ste Vernona?"Chris.
"Nie nevideli."Bin.
"Ešte tam polhodinu počkáme a potom pôjdeme."Chris.

O polhodinu keď už sme boli všetci pripravený, že odchádzame do miestnosti napochodoval Vernon a bolo mu asi úplne ukradnuté, že mešká.

"Čo pozeráte. Ideme nie?"Vernon.
"Aspoň sorry za to, že meškáš by sa hodilo."Ja.
"Pár minút hore dole."Vernon.

Naštvaný som sa naňho pozrel.

"Ježin Bože Minho nemrač sa. Kôli jednomu blbému sorry a polhodine ma chceš zavraždiť?"Vernon.
"Nechcem ťa zavraždiť len neznášam keď sa chováš ako pubertiak, ktorému patrí svet."Ja.
"A ja neznášam keď sa chováš ako precitlivelý otec, ktorého naštve každá maličkosť."Vernon.
"Nezabúdaj kto je tu starší silnejší a stokrát chytrejší než tvoj pubertiacky mozog."Ja.
" Upokojte sa. Už musíme ísť. Nechcem tam prísť neskoro. Ostatný by mali zase blbé poznámky."Chris.
"Ja som úplne pokojný."Vernon.

Ja som to isté povedať nemohol. Bol som nehorázne vytočený. Tento namachrený upír ma štve odkedy je tu.

Konečne sme mohli vyraziť. Chcem to mať čo najskôr za sebou.

Cesta trvala približne dve s pol hodiny. Nezáživná cesta. Všetci boli ticho. Ja som čas využil.na rozmýšľanie čo im povieme. Vždy keď sa uskutoční schôdza nahlasujeme upírov so schopnosťou. Napadlo mi, že by sme mohli tak trochu zamlčať Jisungovu schopnosť. Generálny nemusia vždy všetko vedieť.

Strkol som do Chrisa.

"Čo potrebuješ?"Chris.
"Napadlo mi čo keby sme trochu pomlčali o Jisungovy?"Ja.
"Prečo?"Chris.
"Nemusia vedieť všetko."Ja.
"Máš pravdu nemusia."Chris.

Vošli sme do obrovského hradu. Prešli sme okolo recepčnej. Človek. Celý hrad bol plný ľudí. Generálny majú upíra čo dokáže ovládať ľudí. Načo zamestnať upírov takýmito nedôstojnými prácami keď môžu využiť podľa nich slabých hlupich a bezmocných ľudí.

Vošli sme do zasadacej miestnosti. Veľká okrúhla miestnosť v ktorej bolo osem veľkých lavíc tak aby vytvárali osemúholník. Medzi lavicami bola vždy medzera aby sa dalo okolo nich v pohode prechádzať.
V strede miestnosti bola kruhová lavica. Miesto Generálnych upírov.

Sadli sme si do lavičky s písmenom E.
Boli sme tam prvý. Všetci ostatný boli asi niekde v hrade alebo ešte len boli na ceste.

O polhodinu už to ale nebola tichá miestnosť ale miestnosť plná národov. Motali sa tam všetky možné jazyky.
Generálny upíri majú vždy medzi sebou aspoň jednoho upíra z každého okrsku aby prekladal čo hovoria generálny alebo aby prekladali čo hovoria upíri z daného sídla.

Vrava zrazu utíchla. Do miestnosti vošli. Generálny. Jacob. Haechan. Saša. Heidi. Johnny. Kevin. Florenz. Kuron.
Jednoducho namyslenci.

(Tie mená som vymýšľala polhodinu. Snažila som sa nájsť meno podľa krajiny z ktorej tá osoba pochádza.)