Suddenly//Minsung

6. Jay

Jisungov pohľad

Od Jinovho spolubývajúceho sme sa dozvedeli dosť užitočných vecí. Napríklad. Od zajtra nám začína tréning toho ako zvládnuť upírstvo. Pre upírov ktorý bol premenený a nestihli dokončiť školu je tu aj poobedná škola. Ďalej sme sa dozvedeli, že upíri nemusia spať každú noc stačí každú druhú alebo tretiu. Máme desaťkrát väčšiu silu ako ľudia. Nemusíme sa živiť len čisto čerstvou ľudskou krvou. Na prežitie nám postačí aj sáčková alebo zvieracia krv. Sáčková je o tom istom ako ľudská len není tak dobrá a čo sa týka zvieracej je to veľmi slabá náhrada ľudskej krvi. Uživí nás ale napríklad keby ju využíval Nejaký desaťročný upír a mal by som ísť proti nemu určite by som vyhral.
Asahi bol dosť milý. Povedal, že ak budeme čokoľvek potrebovať máme sa ho spýtať. Ten náš spolubývajúci je hrozný. Potom ako sme sa vrátili späť do izby nás zase ignoroval a večer keď sme mali ísť na prvý tréning nás naschvál poslal zlým smerom aby sme meškali a ostatný sa nám mohli vysmiať.
Našťastie sme cestou stretli jednoho upíra a ten nám povedal, že ideme presne opačným smerom. Len vďaka nemu sme prišli v čas. Prvý tréning bol zvláštny. Bolo nás tam asi tridsať. Dali pred nás krv v sáčku a povedali, nech sa snažíme poň nerozbehnúť. Piati z nás medzi nimi aj Lix to nedali po piatich minútach. Min po desiatich. A skoro všetci ostatný do dvadsiatky nevydržali. Zostali sme tam ja Jin a traja ďalší. Bol som hladný. Keď sme mali ísť jesť všetkým čo chodia na tieto tréningy dali veľmi málo krvi aby to pre nás bolo ťažšie. Prešlo desať minút a ja som už chcel na všetko kašľať a rozbehnúť sa po ten sáčok ale chcel som ukázať čo vo mne je a tak som sa začal ešte viacej snažiť nerozbehnúť. V jednej chvíli som vedľa seba zacítil pohyb pozrel som sa a Jin sedel pri sáčku s krvou a dvaja ďalší upíri s ním. Už to bolo len ja a ten vedľa mňa. Začala ma bolieť hlava. Zahmlilo sa mi pred očami. Chvíľu bola tma no zrazu som videl nejakú osobu ako strelila Minhovy facku a chvíľu potom sa Minhovy zapálila ruka. Môj obraz sa zmenil a ja som videl BangChan ako sedí v pracovni a nad ním sa skláňa neznáma osoba s dreveným kolom v ruke. Obraz zase zčernel a ja som zase začal vidieť normálne. Pred očami som videl veľa osôb. Bolela ma hlava a cítil som sa extrémne malátne.

"Hurá si hore. Čo sa stalo. Všetko bolo v pohode a ty si zrazu odkvecol a nechcel si sa prebrať. Už sme dokonca nechali zavolať naše ošetrovateľky."Upír čo nás trénoval myslím, že sa volal Heeseung.
"Prišlo mi zrazu zle. Nič viac."Ja.

Prišli ku mne tie ich ošetrovateľky a povedal som im presne to čo aj Heeseungovy.

Späť v realite ich izba

Nechcel som im hovoriť o tom čo som videl. Určite to bol len nejaký sen.

Stále ma bolela hlava. Nie tak moc ako predtým ale bolela. Lix sa na mňa dosť znepokojene pozeral.

"Ji čo sa stalo dneska na tom tréningu."Lix.
"Nič sa nestalo. Asi som bol len strašne hladný a odpadol som od nedostatku krvi."Ja.
"Je ti jasné, že viem, že si mi niečo nepovedal. Však?"Lix.
"Poď so mnou."Ja

Vedel som, že Lix mi nedá pokoj dokým mu nepoviem čo sa stalo. Chcel som mu to povedať až vonku. Nechcel som aby nás náš milovaný spolubývajúci počúval.

Vyšli sme na chodbu mal som namierené do knižnice. Hyunsuk povedal, že tam skoro nik nechodí takže by tam mal byť pokoj. Na polceste do knižnice ma ale prekvapil dosť veľký hluk. Znelo to ako krik. Obrátil som sa smerom späť. Krik vychádzal z telocvične. Vošiel som dnu a práve v tej chvíli. Nejaký chalan vlepil Minhovy facku. Vedel som čo sa stane. Rýchlo som sa rozbehol k nim. Zrazu sa Minhovy zapálila ruka. Bol som tak meter od nich. Bolo mi jasné, že keď ma Minho nervy dokázal by aj zabíjať. Chytil som ho za ruku a zakričal som naňho.