Suddenly//Minsung

35. Jazvy

Chrisov pohľad

Pomaly som otvoril oči neuveriteľne ma bolela hlava a ja som si v mysli hovoril, že toto je môj koniec. Umieram. Kde je ten poondený Minho keď ho potrebujem musím mu povedať nech sa opováži niečo spáliť, keď budem mŕtvy.

„Dobré ráno.”Felix.
„Perfektné.”Ja.
„Toľko irónie v jednom slove. Spravím ti čaj.”Felix
„Ďakujem.”Ja.

Pozeral som na Lixa ako vstáva z postele a ide k skrini. Nič sa nedialo až do chvíle kým mi nedošlo čo v tej skrini je.

„Lix po"Ja.

Vybral zo skrine šupinatú veľkú ruku a pozrel na mňa so zdeseným pohľadom.

„Čkaj.”Ja.
„Nie som si istý či chcem počuť vysvetlenie”Lix.
„No je to lepšie ako keby som mal tú skriňu plnú kondómov.”Ja.
„Vážne si si istý že to je lepšie?”Felix.
„Čo za netvora to mám v izbe nepatrí tá ruka tebe?”Ja.
„Môžem sa spýtať pred tým ako tú skriňu otvorím znova. Je tam ešte niečo horšie?”Felix.
„Radšej si po ten čaj zájdem sám.”Ja.

Pomaly som sa postavil. Neskutočne mi treštilo v hlave. Prešiel som ku skrini otvoril som ju a radšej som ani nevnímal čo všetko tam mám a len som zobral čaj.

Chcel som si ho ísť pripraviť do kuchyne ktorú mám hneď vedľa izby no Felix ma zastavil.

„Na to ani nemysli. Nenechám ťa aby si šiel spraviť ten čaj ešte sa obaríš. Ľahni si a ja ho spravím.”Felix.

Nič som mu na to nepovedal akosi mi došlo, že za prvé absolútne nemalo zmysel sa s ním hádať a za druhé nemal som na to aby som vyhral hádku proti Lixovi.

Zase som si ľahol do mojej úžasnej postele zabalil som sa do mojej dokonalej periny a čakal som na môj čajík.

„Už sa ti nesie.”Lix.
„Ďakujem.”Ja.

Opatrne som sa napil a bolo mi úplne jedno, že je ten čaj vriaci. Potreboval som svoj čaj.

Len čo som ho dopil prišla na mňa neskutočná únava a jediné čo som stihol povedať pred tým ako som vytiahol bolo:
„Nechcem tu byť sám.”

Felixov pohľad

Chris prečo mi to robíš. Ľahol som si k nemu položil som si ruku do jeho vlasov a pomalými pohybmi som ich hladil.

Jisungov pohľad

Zadychčane som vyskočil do sedu. Zase ten sen. Už sa mi zdá asi po desiaty krát. Ja už to nedávam.

Zrazu som ucítil  dlaň na mojom studenom chrbáte.

„Všetko v pohode Ji?”Minho.
„Ani nie. Zase sa mi zdal jeden sen. Ja už to nedávam.”Bol som zúfalý.

„O čom je ten sen?”Minho.
„O mojej mame. Nedokážem na ňu prestať myslieť. Dúfal som, že na mňa zabudla no minule, keď sa stal ten incident čo zabili toho chlapca tak som videl plagát. Bol som tam ja a číslo na mamu. Ja nechcem aby sa trápila nechcem aby prestala žiť len kvôli mne. Chcem aby bola šťastná.”Ja.
„Ji pokoj to sa vyrieši. Čas zahojí všetky rany.”Minho.
„To není pravda ani pri najmenšom. Tá rana tam zostane síce na jej mieste zostane jazva ale stále to tam je. Naučíš sa s tým žiť ale jazva ti zostane.”Ja.
„Niektoré jazvy ti zmiznú.”Minho.
„No niektoré ti zostanú do konca života.”Ja.
„Aký pesimista mi to tu dneska vstal. Všetko bude v pohode Ji. Veľa upírov to tak má. Niektorý mali na povrchu svoju milovanú. Keď sme ich vyviedli na povrch potom čo sme usúdili, že sú pripravený a nikoho nezabijú tak boli dobre, že nie celé steny oblepené plagátmi. Plagáty ale každým dňom prestali pribúdať až zostali len tie, ktoré ľudia nevedeli dať dole a nikomu sa po ne ísť nechcelo.”Minho.
„Stalo sa to veľa upírom tu v sídle?”Ja.
„Ani nie. Tu v sídle je veľa fajn upírov ale ešte viacej je tu takých menej fajn. Zatiaľ si nemal moc šancu sa so staršími stretnúť no väčšinou sú to korunovaný magori.”Minho.
„To je ale jedno čo budeme dnes robiť Minho?”Ja.
„Nemáš náhodou hodinu ovládania?”Minho.
„Všetko len to nie.”Ja.
„Ale áno.”Minho.
„Koľko je hodín?”Ja.
„No pred dvadsiatimi minútami prestali dávať obed.”Minho.
„Čo?! To ako mám vydržať na tej hodine včera som tiež nebol.”Ja.
"Tak sa napi zo mňa.”Minho.
„Hej hej strašne vtipné Minho.”Ja.
„Myslíš si, že si z teba robím srandu ale ja to myslím vážne.”Minho.
„Není to až moc intímne?”Ja.
„Ji milujem ťa není to primoc intímne.”Minho.