Suddenly//Minsung

10. Červeň

"Ji."Ja.
"Ako to myslíš Ji?"Chris.
"Dneska prišlo Jimu zrazu zle. Strašne ho bolela hlava a bolo mu zle. Jin ho odniesol na ošetrovňu. Keď sa vrátil pýtal som sa ho na to a on mi povedal, že mal sen. Zdálo sa mu to o čo som ti pred chvíľou vravel ale to není jediná vec. Druhý deň po našom príchode sme mali prvý tréning. Mali sme sa pozerať na sáčok s krvou a nerozbehnúť sa po ňom. Ji tam zostal medzi poslenými. No zrazu odkvecol. Neskôr som sa ho pýtal čo sa stalo a povedal mi, že videl ako niekto strelil Minhovy facku a potom Minhovy začala horieť ruka. Ďalšiu scénu ktorú videl. Sedel si na kresle vo svojej pracovni a nad tebou bola osoba z dreveným kolom v ruke."Ja.
"Počkať. On videl ako ma skoro zabili. Preto ste vtedy prišli ku mne do pracovne. Lebo ste sa báli, že sa jeho vízia naplní?"Chris.
"Presne tak."Ja.
"Waaaaaaaau máme tu ďalšieho so schopnosťou. To je skvelé."Chris.
"Ji nechcel aby o tom ktokoľvek vedel. Nehovor to nikomu. Ak bude mať zase nejakú víziu osobne ti to prídem oznámiť."Ja.
"Dobre. Ak Ji nechce aby o tom vedeli tak o tom vedieť nebudú ale jednej osobe o tom predsa len poviem."Chris.
"Komu?"Ja.
"Asi si sa ešte nestretol s Kunom?"Chris.
"Ešte nie."Ja.
"Kun má v sebe niečo ako dobrú a zlú stranu. Celú dobu je dobrý milý ale keď mu niečo nepovieš alebo niekto ublíži niekomu na kom mu záleží tak to je istá smrť pre všetkých naokolo."Chris.
"Chápem. Takže pre tvoje bezpečie mu to radšej povieš."Ja.
"Presne tak."Chris.

Postavil sa prešiel ku mne a uprene sa mi pozrel do očí chcel niečo povedať ale prerušilo ho prudké otvorenie dverí.
Chris má pohotovo chytil a pritiahol si ma k sebe.
Vo dverách stál Minho a keď si nás všimol bolo na ňom dosť vidno, že sa drží aby sa nesmial. Taký výraz bol na ňom nezvyčajný. Vždy sa tváril mrzuto a protivne a zrazu sa škerí na Chrisa a je mi úplne jasné, že zle pochopil čo sa tu stalo.

Chrisova ruka spadla z môjho boku a moja červeň sa ešte zvýraznila.

"Asi ruším tak ja prídem neskôr."Minho.
"Prepáč nevedel som, že sem príde."Chris.

"T-to nič. Jaaaaaaaa toboloasivšetkočosomtichcelpovedať takže ja.    Už.     Asi pôjdem."Ja.

Už som bol pri dverách keď ma zrazu zastavil Chrisov hlas.

"Keď sa červenáš si strašne zlatý."Chris.

To nemal hovoriť. Moja tvár zčervenela ešte viacej. Celá tvár mi horela. Nesmiem sa vrátiť do izby. Ak by si ma všimol Ji tak by som došiel. Musel by som mu vysvetľovať čo sa stalo. A ak mám byť úprimný. Plánujem si to nechať až do hrobu.
Budem si to v hlave vyťahovať a spomínať na to aký úžasný pocit to bol keď si ma Chris k sebe privinul.

Bol som tak zabratý do tej predstavy, že som sa nepozeral na cestu a do niekoho som narazil.

"Prepáč."Ja.

Osoba mi neodpovedala len šla rýchlo ďalej. Obzrel som sa. Jediné čo som o ňom vyčítal zozadu bolo, že je dosť vysoký a má čierne vlasy.

Otočil som sa naspäť a pokračoval som v ceste do izby 70.

Minhov pohľad

Potom ako som Chrisovi vošiel do kancelárie v dosť nevhodnú chvíľu som nevedel čo mám robiť. Nechcel som čakať pred dverami. Keby Felix vyšiel von a videl by ma asi by už nezčervenal ale ofialovel.

Prechádzal som sa po sýdle asi pol hodinu keď som už konečne uznal, že Felix odišiel.

Pred jeho pracovňou som sa zastavil a zaklepal som.
Nikdy neklepem keď idem k Chrisovi do pracovne ale potom čo som dneska videl som radšej zaklepal.

„Ďalej."Chris.

Vošiel som dnu. Mal som veľmi dobrú náladu pri pohľade na Chrisa, ktorý bol veľmi vyvedený z mieri. Určite mal pripravených kvantum výhovoriek čo sa stalo ale ja som za ním prišiel kôli niečomu inému.

„Chris pokoj nejdem zisťovať čo je medzi tebou a Felixom. Teraz nie.
Chcem sa ťa spýtať. Ako sa cítiš potom ako použiješ svoju schopnosť?"Ja.
„Strašne ma bolí hlava a niekedy mám aj chuť zvracať. Prečo sa pýtaš?"Chris.
„Ja sa nepýtam na Felixa tak ty sa nepýtaj na toto dohoda?"Ja.
„Dohoda."Chris.

Dobrú noc 💜🐥