17. Tanec 1

157 16 11
                                    

Minhov pohľad

Sedím v Chrisovej kancelárii. Áno zase. Chvíľa mi sa cítim akoby som tu býval.

Napadlo mi, že by sme mohli to zasadanie odložiť asi tak o dva týždne nech máme stopercentnú istotu, že s tým nemá žiaden ďalší vlkodlak nič spoločné.

"Ahoj. Čo potrebuješ?"Chris.
"Rozmýšľal som. Čo keby sme zvolali zasadanie až o dva týždne. Uistili by sme sa, že za to môže len jeden vlkodlak a predišlo by sa tak možným komplikáciam."Ja.
"Nie zlý nápad. Môžeme. Dom je uzavretý a hliadkujú pri ňom upíri keby niečo. Nič nám nehrozí takže kľudne to môžeme presunúť. Môžeme sa zmieniť aj o Slnečnej dáme. Tento týždeň sme našli ďalšie miesto kde boli krvavé škvrny. Vôbec sme sa nepohli čo sa týka záhady Slnečnej panej."Kun.
"Viem. Všetky jednotky sa snažia ale vždy keď prídu je už dávno neskoro."Ja.
"Skúšali ste už návnadu?"Chris.
"Raz áno ale dopadlo to strašne. Ako na výsmech našu návnadu zabil a hneď zdrhol. Celkom dlho sme za ním utekali ale bolo to k niečomu. Ušiel nám."Ja.
"Musíme niečo spraviť aby sme ich zastavili. V médiách začínajú panikáriť. Varujú ľudí aby sa nič nezdržiavali vonku a aby si dávali pozor. Smola, že tieto rady sú proti upírovy nepoužiteľné."Kun.
"Ale aspoň jedna dobrá správa. Pán neznámi sa od toho posledného útoku neozval."Ja.
"Aspoň dačo. Inak dozvedel som sa, že včera si mal hodinu s Jisungom. Ako bolo?"Chris.
"Vieš čo celkom dobre. Chvíľa mi som si všimol jeho zaskočenie keď som sa s ním bavil ako s nejakým mojím rovesníkom."Ja.
"Divíš sa. Od začiatku mu ukazuješ svoju pretvárku. Aj ja by som bol na jeho mieste nesmierne vykoľajený. Asi by som zdrhol."Chris.
"Vieš, že je pre mňa ťažké sa správať k niekomu milo."Minho.
"Šak ja viem ale aspoň pri Jisungovy sa snaž prekonať. Kedy mu plánuješ povedať niečo viac o jeho sne?"Chris.
"Keď bude ten správny čas."Ja.

O dva týždne (pondelok)
Jisungov pohľad

Konečne pokojné dva týždne. Nemal som žiadne vízie žiadne drastické sny. Dobre mal som také krátke útržky v sne ale to je asi tak všetko. Ani ma nerozbolela hlava.

Čo sa týka lekcií Heeseung sa rozhodol že nás rozdelí na dve skupiny podľa toho ako nám to pôjde.

Ja aj s chalanmi sme sa dostali do tých ktorým to celkom ide. Naše lekcie začali naberať na drastickosti.
Prvý týždeň nás Heeseung furt dookola nútil vydržať desať metrov od toho sáčku no potom ešte pritvrdil a nútil nás byť pri ňom päť metrov.
Bolo to strašné. Po asi hodine som sa už chcel rozbehnúť ale našťastie od nás už Heeseung ten sáčok bral.

Celý týždeň to bolo o tom istom. V nedeľu ako zakončenie nám povedal, že ak sa tento týždeň všetci ovládneme tak nás vezme von.

Celú nedeľu som nad tým premýšľal. Von. Už je to skoro mesiac čo som nebol vonku. Musím sa snažiť.

Felix má dneska posledný deň trestu.
Pred dvoma týždňami by som povedal konečne no teraz mi to je akosi jedno. Možno by som mal trochu chuť ho do niečoho takého znova namočiť aby som tam mohol byť s Minhom sám
Za dva týždne som si konečne aspoň z časti zvykol na jeho rozdvojenú osobu. Zblížili sme sa. A konečne som sa dozvedel čo sa stalo potom ako tam prišiel. Bolo veľké šťastie, že tam prišiel včas a nikomu sa nič nestalo. Povedal, že som možno mal pravdu ale oni nemajú v pláne to testovať.

Lix šiel dneska skôr do knižnice aby to  mohol čo najskôr dokončiť.
Zatiaľ čo Lix prášok knihy ja som sa nudil. Hyunjin a Min mali práve hodinu boja a mne sa mala hodina začať až o dve hodiny. Vzal som si mobil a vydal som sa smer miestnosť kde máme kurzy.

Bola presklená a vyzerala ako miestnosť kde chodil Hyunjin a Felix na tanečnú.

Zavrel som za sebou dvere a nie moc nahlas som si pustil pesničku na ktorú som s Jinovou a Lixovou pomocou vymyslel choreografiu. Pomaly som si opakoval kroky a potom som si po kúskoch tancoval a nakoniec som to skúsil celé dokopy.

Na prvý krát to nebolo zlé ale chcel som to vyšperkovať do dokonalosti takže som to skúšal stále dookola.

Na asi desiaty pokus to už vyzeralo nádejne. Všetky kroky som zvládol najlepšie ako som to vedel. Už sa blížil koniec choreografie keď zrazu som ucítil ruky na mojom páse.

"Tancuješ úžasné."Minho.
"Ďakujem."Ja.
Trošku som sa zapýryl.
"Prečo si tu?"Ja.
"No mali sme mať hodinu ale akosi si sa nie a nie dostaviť tak som sa rozhodol ťa ísť hľadať."Minho.
"Prepáč zabudol som sa."Ja.
"V pohode. Potom čo som tu videl sa už dnes učiť aj tak nebudeme."Minho.
"Ako to myslíš?"Ja.
"Nauč ma nejaké kroky. Celé dva týždne ti zlepšujem kondičku a už ma to nebaví."Minho.
"Ak chceš môžem to skúsiť ale upozorňujem ťa, že niesom ani len tanečník nie to ešte učiteľ tanca."Ja.
"Budem nejako musieť prekusnúť to, že má neučí žiaden špecializovaný učiteľ."Minho.

Kapitolaaaaaaaaa. Ľudia som dosť unavená takže dom sa rozhodla že napíšem v podstate jednu kapitolu a tá bude vo dvoch častiach takže čakajte pozajtra ďalšiu kapitolu s názvom 18. Tanec 2

Ak nájdete v príbehu akúkoľvek hlúposť čo nesedí. Napíšte mi do súkromného.

Aby ste boli v obraze Kun vie o všetkom o čom vie Chris ktorý mu musí všetko poslušne hlásiť.

Dobrú noc 💜🐥

Suddenly//MinsungKde žijí příběhy. Začni objevovat