Suddenly//Minsung

31. Chanlix

Felixov pohľad

Poviem to narovinu. Všetko bolo dokonalé dokým osoba s menom Bang Christopher Chan nevyhlásila, že nesmiem používať upírske schopnosti. A teraz si predstavte obrovský strmý kopec.

Celou cestou sme sa rozprávali. Chris je úžasný. On už zažil toľko vecí. Ja viem, že žije viac ako päťsto rokov ale aj tak.

Je zvláštne, keď stojím vedľa osoby čo má tak zaujímavý život ja Felix Obyčajný.

Konečne sme vyšli na vrch. A nemohol som skryť údiv. To miesto bolo nádherné. Altánok okolo ktorého bolo zábradlie na ktorom boli povešané zámky. Z altánku bol úžasný výhľad.

„Ideme sem aj my zavesiť zámok?"Ja.
„My ešte nie ešte spolu nechodíme ale sľubujem ti Lee Felix. Len čo sa dáme dokopy tak sem ten zámok zavesíme."Chris.
„Chceš aby sme sa dali dokopy?"Ja.
„Veľmi to chcem. Ja som si istý tým, že ťa milujem Lixie."Chris.
„Keď ti poviem, že ťa tiež milujem."Ja.

Chris sa zasekol. Vyľakane sa na mňa pozrel bol šťastný ale aj prekvapený.
Vyzeral vtipne. No ja som sa mu rozhodol dať ešte lepší dôvod na to byť zmetený.
Pritiahol som si ho do bozku. Viete aký bol zlatý. Vôbec to nečakal. Jeho strach v očiach vystriedala spokojnosť
Potom ako sme prerušili náš bozk sa na mňa Chris pozrel a povedal: „Felix staneš sa mojím priateľom?"Chris.
„Áno rád."Ja.

Po tomto momente sme tam len sedeli v tichosti. Chris si ma pritiahol bližšie k sebe a ďalej pozoroval výhľad. No niečo som si na ňom všimol.

„Chris, trápi ťa niečo?"Ja.
„Nie nič ma netrápi."Chris.

Potom ako to povedal dal preč ruku z môjho pásu dal si nohy na lavičku objal si ich a položil si hlavu na kolená.

„Chanie prosím povedz mi čo ťa trápi."Prosil som ho svojimi psími očami.
„Prosím sľub mi, že to nikomu nepovieš."Chris.
„Sľubujem."Ja.
„Niekto v sýdle vraždí upírov. Najprv zavraždil jednoho a potom přestal no zasa tá osoba začala vraždiť. Ja viem, že by som mal zaviesť nejaké opatrenia ale keď zvýšenie hliadok nepomáha a čo sa týka zákazu vychádzania ten vyhlásim ak zabijú ďalšiu osobu. "Chris.
„A si si istý či to je dobrý nápad?"Ja.
„Prečo?"Chris.
„Vážne chceš čakať kým niekoho zabijú?"Ja.
„Ja neviem. Ja len nechcem urobiť unáhlené rozhodnutie."Chris.
„Toto není unáhlené rozhodnutie. Chris ak ste ho ešte nechytili není moc velká šanca, že ho teraz chytíte ale toto není všetko čo ťa ťaží?"Ja.

Na chvíľu sa odmlčal. Nechcel o tom hovoriť. No potom sa na mňa pozrel a z jeho pohľadu som pochopil, že nechce predo mnou nič tajiť.

„Upíri čo vás premenili. Ešte stále sme ich nechytili a neprestávajú, menia ľudí na upírov a my sme o nich stále nič nezistili. Boli sme na schôdzi kvôli tým rastlinám a teraz sú neďaleko nášho sýdla generálny sliedia robia pokusy na tých rastlinách a ja mám pocit, že z tých rastlín chcú spraviť zbraň. Neviem čo majú v pláne no nebude to nič dobré a úprimne neviem nad čím mám premýšľať skôr. Bojím sa. Mám zlú predtuchu, že sa niečo stane ale neviem či to zapríčiní neznámi vrah alebo generálny, alebo skupina premieňačov."Chris.

Bolo mi ho ľúto. Vždy mi bolo jasné, že byť vedúcim niekoho je ťažké no Chris to mal obzvlášť ťažké. Zosypalo sa naňho veľa závažných vecí a ani jednu nevedel vyriešiť. Lepšie som sa naňho pozrel a všimol som si kruhy pod očami. Jeho unavená tvár. Prečo som si toho všimol až teraz?
Bolo mi jasné, že Chris sa nikdy nechcel nikomu sťažovať chcel všetko vyriešiť sám nie aby sa mohol pýšiť tým, že nikoho nepotrebuje jednoducho len nechcel otravovať.
No teraz toho naňho bolo priveľa. Bolo jasné, že potrebuje pomoc no on si o ňu dobrovoľne nepožiada.

„Láska chcem ti s tým všetkým pomôcť. Viem, že mi povieš nie ale ja sa nenechám odbiť. To že si vedúci Východných upírov ešte neznamená, že musíš všetko riešiť sám. Vždy keď som od teba potreboval pomoc tak si mi pomohol tak si teraz nechaj aj ty pomôcť."Ja.
„Milujem ťa."Chris.
„Aj ja ťa milujem."Ja.

Po pol hodine ktorú sme strávili rozprávaním a objímáním sa, Chris navrhol aby sme šli do mesta povedal mi nech sa nebojím, že mi nedovolí stratiť kontrolu a že budeme naschvál obchádzať priveľmi zaľudnené miesta.

Už je to dlho čo som bol naposledy v meste. Neboli sme priamo v meste skôr sme boli v takých tichších uliciach. No počuli sme neďaleký hluk mesta. Zrazu ale všetko čo sme započuli prekryčal výkrik. Pomaly sme šli k tomu miestu.
Započuli sme hlasy: „Super naša prvá misia a už sme sa skoro prezradili."Chlapčenský hlas.
„Nesťažuj sa. Môžeš si za to sám mal si dávať lepší pozor ako si jej zakryl pusu. Toľkokrát nám ukazovali ako to robiť správne ale ty si ich ako vždy absolútne odignoroval."Dievčenský hlas.
„Ty si ich toľkokrát odignoroval.🙄"Chkapčenský hlas.

Pozrel som na Chrisa a ten mi len ukázal prst na pery.
Pomaly sa priblížil ku nim. Zrazu sa postavil a započul som výkrik.
Pozrel som sa na nich spoza rohu a videl som ako sa váľajú na zemi v bolestiach.

„Zlom im väz."Chris.

„Nemôžem použiť s-schopnosť."Dievčenský hlas.

Pribehol som ku nej chytil som jej hlavu a „PUK„. To isté som spravil aj tomu mužovy.

Pozrel som sa na zem neďaleko ich o chvíľu už nie mŕtvych tiel.
Boli tam chlap a žena ležali na zemi s krvavým krkom a sáčkami ľudskej krvi vedľa seba.

Ahojte dúfam, že som vás Chanlix kapitolou potešila. Poviem to narovinu nie som moc zvyknutá písať iný ship ako Minsung no tato kapitola na riadne bavila písala sa mi dobre.
Čo sa týka ďalších kapitol najbližšia by mala byť už konečne súboj Gina a Mina a potom príde na rad nový Ship ale rozhodla som sa na mojom pôvodnom pláne niečo zmeniť tak som zvedavá ako vás to bude baviť. A čo sa týka Minsung. Nebojte po tých dvoch kapitolách sa ho zase dočkáte.

Milujem tento song

Dobrú noc 💜🐥