Suddenly//Minsung

12. Minho

Jisungov pohľad

Prvá lekcia boja. Ja aj Lix čakáme v telocvični. Stále nemáme ani tušenie kto môže byť náš učiteľ. V pondelok sme mali mať prvú hodinu no ospravedlnil sa nám. Nie osobne ale poslal jednoho upíra s odkazom, že sa hodina ruší a, že ho to veľmi mrzí ale nemá čas.

Po piatich minútach sa náš tréner konečne objavil vo dverách a myslím, že sme z neho boli ja aj Lix rovnako prekvapený.

Do miestnosti vpochodoval Minho ani nepozdravil a už začal rozkazovať.

"Takže začneme. Chcel som s vami aj niečo prebrať keďže je toto naša prvá hodina ale budem to musieť skrátiť.
Som dosť tvrdý čo sa týka tréningu. No aspoň to hovoria všetci tí ktorích som trénoval. Chcem aby ste boli aspoň z časti tak dobrý ako ja. To je všetko k môjmu začiatočnému prejavu."Minho.

Rozbehol sa extrémne rýchlo oproti mne a chcel ma zraziť k zemi no ja som sa uhol.

"Uhnúť sa vie každý. Ja vás tu ale naučím sa uhnúť útočníkovy a ešte k tomu mu aj ublížiť. Takže ja vám na jednom z vás teraz ukážem nejaké základy. Jisung poď sem."Minho.

Postavil som sa oproti nemu. Nehýbal som sa a čakal som na inštrukcie.

"Takže vyraz proti mne päsťou."Minho.

Spravil som to čo odo mňa chcel. On sa uhol chytil mi tú ruku a prehodil ma za seba. Dopadol som tvrdo na chrbát.

"Vedel som, že to tvoje šťastie na uhýbanie sa mojím ranám ťa raz opustí. Takže postav sa a ja vám vysvetlím ako tento krok zopakovať."Minho

Boli sme tam ešte dve hodiny. Najprv nám vysvetľoval rôzne kroky. Samozrejme všetky predvádzal na mňe takže som bol celý domlátený.
Jediné šťastie, že sa rýchlo regenerujeme.

Potom sme trénovali normálny boj na blízko. Neskôr sme behali okolo celého obvodu telocvičňe. Klikovali. A ešte kvantum iných cvikov.

Vo všetkých filmoch o upíroch bolo, že sa upíri nemôžu unaviť a iné blbosti. Blbosť a ak mám byť úprimný teraz by som najradšej zašiel za všetkými scénaristami a násilné im vysvetlil, že to tak nie je.

Len čo sme sa dostali s Lixom do izby obaja sme spadli do postele ako mŕtvoly a zaspali.

O dva týždne neskôr

V sýdle sa začali organizovať kurzy sebaobrany a boja. Ja a Lix sme si povedali, že nám stačia kurzy s Minhom po ktorých väčšinou sotva chodíme.
Čo sa týka našich kurzov zvládania krvi tak sme sa rapídne zlepšili. Už sme sa všetci udržali a preto Heeseung ten sáčok rozrezal a to bolo niečo strašné. Vôňa krvi ešte zosilnela a po sáčku sa hneď na začiatku rozbehlo desať upírov.
Myslel som, že sa zbláznim. V mojej hlave viedli boj dve veci. Upírska prirodzenosť a snaha nesklamať Heeseunga. Za tie dva týždne sme sa s ním dosť zblížili. Je strašne v pohode.

Po pätnástich minútach sme tam zostali už len ja a Chen Le.

Zacítil som až moc známi pocit. Začala ma bolieť hlava. Rýchlo som vybehol z miestnosti a ponáhľal som sa k nám do izby. Zabuchol som dvere a práve v čas. Videl som čierne a zrazu sa mi obraz zaostril a ja som videl obrovský starý dom práve doňho vchádzali Minho Hyunsuk Changbin a akýsi dvaja ďalší upíri. Dom bol z vnútra starý a vyzeralo to tam ako keby v ňom bývalá nejaká veľmi stará paní. Všetci prehľadávali ten barák a mňa veľmi zaujímalo čo hľadajú. Šiel som za Minhom. Prehľadával spodné poschodie keď zrazu našiel dvere do pivnice. Zasvietil si svetlo a vydal sa temným schodiskom dolú. Schodisko viedlo k ďalším dverám ktoré len čo ste otvorili objavili ste sa v  miestnosť plnej kvetov. Boli zvláštne. Vyzerali ako aloe Vera s veľmi ostrým čímsi a ešte z nej vyrastali kvety.  Minho zakričal na ostatných nech prídu za ním. Prišiel k jednomu z tých kvetov a chytil sa listu. Prešiel po ňom a sykol. Na ruke mal ranu. Chvíľu potom si kľakol na kolená a potom spadol úplne okolo neho si pokľakali ostatný. Nehýbal sa mal otvorené oči a nehýbal sa.

Moja myseľ sa zase vrátila do prítomnosti. Lix predomnou kľačal a dosť znepokojene sa na mňa pozeral.

"Minho."Ja.

Taká kratšia ale chcela som to všetko ostatné nechať na ďalšiu kapitolu nech to všetko nemáte v jednej.

Dobrú noc 💜🐥