Suddenly//Minsung

36. Ryujin a Junkyu

Ako som písala na mojom profile Smut nepíšem takže si domyslite čo spolu asi robili😉

Ležali sme vedľa seba. Rozdychavali sme práve prežitý zážitok. Otočil som sa na Minha. Stále sa mu držal úsmev na tvári. Ten úsmev by asi z jeho tváre v tej chvíli nedokázalo zotrieť fakt nič.

Prevalil sa na bok tak aby mi priamo pozeral do očí.

„Ji?"Minho.
„Áno?"Ja.
„Čo to pre nás teraz znamená?"Minho.

Pohol som sa k nemu vlepil som mu asi ten najprecítenejší bozk a usmial som sa naňho.

„Stále neviem."Minho.

Tentokrát to bol on kto prelomil medzeru medzi nami.

„Ji, staneš sa mojím priateľom?"Minho.

Posunul som sa bližšie k nemu ľahol som si na jeho hrudník. Chvíľu som len ležal a počúval jeho srdce. Chcel som ho nechať v napätí no nakoniec som to aj tak dlho nevydržal.

„Áno Minho stanem."Ja.

Felixov pohľad

Pomaly som otvoril oči. Nechcelo sa mi vstávať nechcelo sa mi ani len otvoriť oči ale pocit, že má niekto sleduje ma na jednu stranu úprimne desil ale na druhú som tušil kto to je a to zahodili všetkej môj strach a vystriedal ho neskutočný nápad. Pomaly som sa obral tak aby som si ľahol na celý hrudník osoby vedľa mňa. Obmoyal som si ruky aj nohy okolo jeho tela tak, že by moje zovretie neprerušil ani kamión. Otvoril som oči a hneď na to som osobe podo mnou vlepil pusu.

„Dobré ráno Lixie."Chrisov hlas po ránu bol tak dokonalý.
„Jedno z tých najlepších."V pozícii v akej sme sa kvôli mne ocitli sme zostali dokým toto harmonické ticho a kľud nenarušila jedna nemenovaná osoba ktorej by som najradšej zlomil väz keby, že nie je odo mňa staršia a viac ako štyri storočia.

„Dobré ráno."Kun nabehol do našej izby ako veľká voda asi mu bolo úplne jedno či práve není vhodná chvíľa na to aby vošiel ani len neklopal no aspoň viem, že mám zamykať dvere.

„Príšerné ráno."Sklamanie a podráždenie z môjho hlasu by počul aj nemí.

„Čo sa deje Kun?"Chris sa neskutočne škeril. Bolo mi jasné, že tiež není šťastný z neželanej návštevy ale aj tak sa dokázal zabávať na tom, ako sa mne nedarilo skrývať hnev.
„No myslel som si, že budeš chcieť ísť za tým mužom a ženou vysvetliť im čo sa stalo v tú noc a taktiež čo sa bude diať im."Kun.
„Hneď som tam len chvíľu počkaj."Chris
„A ak by si bol taký láskavý a počkal by si mimo tejto izby bol by som ti neskutočne vďačný."Kun si radšej pri pohľade na mňa odpustil poznámku a hneď vyšiel z izby.

„Čo spravíme so zvyškom nášho pokazeného rána?"Chris.
„Budeme dúfať, že to zajtrajšie dopadne lepšie. Idem sa prezliecť. Kde ťa mám potom hľadať?"Ja.
„Budem vo svojej kancelárii."Chris.
„Jáj ty budeš vlastne vypočúvať tých nových, tak to ťa nebudem otravovať. Daj mi vedieť, keď s nimi skončíš."Ja.
„No ja som skôr dúfal, že by si bol so mnou, keď im budem všetko hovoriť. Nech vidia osobu ktorá ich zachránila a nech spoznajú tretiu najmladšiu osobu v sídle."Chris.
„Bojím sa aby neboli ešte viacej vydesený, keď tam bude ďalšia cudzia osoba."Ja.
„O to by som sa nebál. Kto by sa bál tak rozkošnej osoby ako si ty."Chris.