Suddenly//Minsung

21. P-pros-sím

"Máte ešte niekto niečo na srdci alebo môžeme schôdzu ukončiť?"Jacob.

Všetci boli ticho. Chvíľu som rozmýšľal nad tým, že by som pripomenul nás problém so Slnečnou paní no ak by to Chan chcel riešiť  ozval by sa takže som bol radšej ticho.

"Dobré ak nikto tak zmeníme téma. Máte nejakých nových so schopnosťou v sídle?"Johnny.
"Jednému z nás sa objavila schopnosť zbeviditeľniť sa."Juhozápadný upír.
"To je skvelé ešte niekto?"Johnny.

Ticho

"Dobre v tom prípade môžete ísť. Východných budeme informovať čo sa týka rastliny."Haechan.

Vyšli sme von z hradu. Chceli sme vyraziť smer sídlo no zastavil nás známi hlas.

"Ale ale. Vy už odchádzate. Dúfal som, že na nás počkáte. Aby sme trochu pokecali ako hovoria mladý."James.
"Nie nemáme záujem."Ja.
"Ale Minho práve s tebou som potreboval hovoriť."James.
"Ako povedal nemáme záujem. Zbohom James."Chris.
"Chvíľu počkajte."Ja.
"Nemusíš ísť."Chris.
"Len zistím čo chce. Ak to bude nejaká somarina tak ho ani nenechám dohovoriť a vrátim sa."Ja.

Zašli sme hlbšie do lesa aby nás nik nepočul.

"Hovor."Ja.
"Len som sa ťa chcel spýtať či si oboznámený s tým kto sa k nám pred týždňom pridal do sídla."James.
"Nie nie som."Ja.
"Tvoja milovaná staršia sestra. Povedala, že život samotára ju nebaví ale do Východného sídla sa nevráti ani za svet."James.
"Ak si chcel len to tak sa ponáhľam za chalanmi v sídle mám ešte plno povinností."Ja.

Snažil som sa znieť čo najpohodovejšie. Nechcel som aby cítil moje sklamanie a smútok z toho čo mi povedal.

"Ešte jedna vec. Vedel si to, že tvoj strýko sa s ňou skontaktoval a všetko jej vysvetlil. Neviem čo jej povedal ale potom ako odišiel mi povedala len jedno a to 민하 죽여. Googlil som si čo to znamená a ako úprimne veľa šťastia."James.

Toto ma dorovnalo úplne. Nepozrel som sa naňho. Len ako telo bez ducha som odišiel späť ku chalanom.

Chris sa má celou cestou pýtal čo mi povedal James no ja som mu nedokázal odpovedať.

Doma

Chcel som sa vrátiť do svojej izby no zastavil ma Chris. Chytil ma záruku hodil ma na stoličku a postavil sa oproti mne.

"Čo ti povedal?"Chris.
"Nič."Ja.
"Neverím ti. Čo ti povedal?"Chris
"Povedal som, že nič."Ja.
"A ja som ti povedal, že ti neverím. Hovor. Čo.      Ti.       Povedal."Chris.
"NIČ MI NEPOVEDAL!!!!"Ja.
"Neklam mi Minho prosím povedz mi pravdu."Chris.

Nič som nevravel. Potreboval som sa nutne upokojiť. Cítil som ako sa moje telo ohrieva. Nemohol som stratiť kontrolu nie pri Chrisovi. Ak by som mu ublížil nedokázal by som s tým žiť.
Zhlboka som dýchal a myslel som na tanec. Dlho som hľadal niečo čo ma dokáže upokojiť a pričom dokážem úplne zrelaxovať a minule pri tanci s Jisungom som bol tak pokojný ako ešte nikdy.

Pozrel som sa Chrisovi do tváre až potom ako som sa vrátil na správnu teplotu.

"Jihyo sa pridala k Západným. Povedala, že už nechce byť sama ale ku mne sa už nikdy nevráti. Bol za ňou môj strýko. Niečo jej povedal a keď odišiel jediné čo povedala bolo zabijem Minha"Ja.
"Vravel ešte niečo?"Chris.
"Nie to je všetko."Ja.

Jisungov pohľad

Bol som v tmavej miestnosti. Predomnou na zemi ležal muž. Bol mi strašne povedomí. Nevidel som mu do tváre videl som len jeho chrbát.
Do miestnosti vošiel muž asi okolo štyridsiatky. Cez hlavu si dal kapucňu a na tvár škrabošku. Kľakol si k neznámemu rozrezal si zápästie a svoju krv mu dal vypiť. Potom mu skrutil krkom a miestnosťou sa ozvalo prasknutie kostí.
Chvíľu sme čakali nič sa nedialo no vtom sa muž prebral ani sa nestihol poriadne spamätať keď mu pán zahalený násilné nalial do úst krv.

Môj obraz sa rozmazal. Vyskočil som do sedu no hneď som si aj ľahol. Moja hlava. Bolela ma akoby som ňou razil tunel cez kamennú stenu a môj krk bolel akoby zlomil ten muž väz mne sme neznámemu.

Nedokázal som sa sústrediť. Ani len svoj čaj by som si nedokázal zaliať. Drgol som do Felixa.
Ten na mňa zmätene pozrel.

"P-pros-sím môj čaj."Ja.

Hneď pochopil a bez ďalších otázok sa rozbehol pripraviť môj čaj zatiaľ čo ja som sa krčil na posteli a zhlboka som dýchal.

Felix mi bez varovania dal šálku s čajom k perám a začal do mňa liať vriacu tekutinu.

Chvíľu trvalo kým čaj aspoň trochu zabral. A ak mám byť úprimný pre mňa to chvíľa určite nebola.

Myslel som si, že keď mi zaberie čaj budem môcť ísť zase spať no nedarilo sa celé poobedie som strávil prevaľovaním sa z jedného boku na druhý.

Čaj nezabral úplne hlava má stále bolela ale nie tak moc ako predtým.

Snaha zaspať bola márna. Zajtra budem vyzerať ešte viac mŕtvi ako vyzerám normálne.

Sorry, že včera nebola kapitola no učila som sa dejepis a nedokázala som sa sústrediť na písanie.
V jednej chvíli som sa pristihla ako rozmýšľam nad tým ako by vyzeral môj otec s Hitlerovými fúzami.

Keby niekto nepochopil prečo poobedie tak je to preto lebo upíri majú režim spánku opačne ako mi.

Držte mi palce na zajtrajšiu písomku z dejepisu.

Dobrú noc 💜🐥