Milujem ťa...(h.s)✅

21 - Louis

Harry's POV

,,Čo si vlastne chcel?" Opýtal sa ma Liam. ,,Už nič. Nechaj to tak." Povedal som a odišiel z jeho izby. 

Mia's POV

Zobudila som sa na to ako niekto vedľa mňa s niekym telefonuje. Otočila som hlavu a naskytol sa mi pohľad na nahnevaného Liama. ,,Kurva kam zas šiel?" Hovoril nahnevane. Zrak presunul ku mne a jemne sa usmial. Toto asi nie je vhodná chvíľu radšej sa poberiem preč. Pomaly som vstala z postele a presunula sa k dverám. Zakývala som Liamovi a vyšla z jeho izby. Na chodbe som sa stretla s Louisom. ,,Ahoj Mia." Usmial sa na mňa. ,,Ahoj?" Odzdravila som sa opytovacím tónom. Zvláštne. Čo sa mu zrazu stalo? Ale zas aspoň so mnou opäť rozpráva. ,,Ako sa máš?" Opýtal sa ma. ,,Celkom..." na chvíľu som sa odmlčala. ,,Fajn." Venovala som mu malý úsmev. ,,Čo ty?" Opýtala som sa pre zmenu ja. ,,Mám sa..mám sa dobre." Tiež sa usmial. ,,Akurát som sa chystal do mesta nepôjdeš so mnou? Pozývam ťa na kávu." Žmurkol. ,,Hmmm..fajn." Usmiala som sa na neho a šla sa prichystať do svojej izby. Na seba som si hodila obyčajné modré džínsy a červené tričko. Ešte som cez seba prehodila čiernu mikinu keby náhodou bola vonku zima. Vyšla som z izby a smerovala si to dole. Nikto okrem Louisa tam nebol zvláštne. ,,Môžme ísť." Usmiala som sa keď som vošla do kuchyne kde bol Louis. ,,Okej. Mimochodom vyzeráš dobre." Usmial sa a žmurkol na mňa. ,,Ďakujem. Ani ty nevyzeráš zle." Tiež som sa na neho usmiala. Šli sme do predsiene kde sme sa obuli a vyrazili von. ,,Ideme mojím autom. Si s tým v pohode?" Opýtal sa a venoval mi krátky pohľad. ,,Áno prečo by som nebola?" Zasmiala som sa. ,,No neviem. Chalani ma stále buzerujú." Pretočil očami. Znova som sa len zasmiala. ,,Inak keď už sme pri chalanoch. Nevieš kde sú?" Opýtala som sa. ,,To nie. Viem len to, že Liam je vo svojej izbe lebo som mu bol hovoriť, že ideme preč a oni sú mi niekde." Znova pretočil očami. ,,Ste pohádaní alebo niečo?" Opýtala som sa prezrela si ho skúmavým pohľadom. ,,Nie nie. Len ma dnes trocha vytočili ale to je jedno." Krivo sa usmial. Len so m prikývla. O necelých 10 minút sme už vchádzali do malej, útulnej kaviarni na rohu ulice. Nechal ma vojsť prvú. Voňalo to tu škoricou. Sama pre seba som sa usmiala. Sadli sme si za stôl a onedlho sa pri nás stavil čašník. ,,Dobrý deň." Usmial sa na nás. ,,Čo si dáte?" Opýtal sa pohľad prehadzoval raz na mňa, raz na Louisa. ,,Ja si dám orieškové laté. Čo ty Lou?" Obrátila som sa na Louisa a usmiala sa. ,,To isté." Povedal a pohľadom strelil po čašníkovi. On len prikývol a odišiel. ,,Ja..chcem sa ospravedlniť za to ako som sa posledné dni správal. Viem, že to odo mňa nebolo pekné a veľmi ma to mrzí. Naozaj. Nemyslel som to tak." Smutne na mňa pozrel a následne sklopil hlavu. ,,V poriadku. Úplne ťa chápem." Usmiala som sa a pohladila mu ruku, ktorú mal položenú na stole. Pozrel sa na mňa a tiež sa usmial. ,,Zabudnime na to... všetko zlé je na niečo dobré no nie?" Zasmiala som sa.  ,,Áno áno." Tiež sa zasmial. 

*O 2 hodiny neskôr*

Sme na ceste domov. Liam nám volal lebo sa o nás vraj bál.  Chalani sú našťastie už doma. Teda okrem Harolda. Ako stále. Tvrdohlavec. ,,Niekedy mám chuť ho zabiť. Niekedy je to fakt debil. Ale inak je naozaj v pohode a dobrý chalan." Hovoril Louis. Vedela som, že hovorí o Haroldovi. Posledných 10 minút sme sa bavili iba o ňom. ,,Vieš.." Začal. ,,Minule mi povedal čo sa medzi vami stalo." Dopovedal a pozrel sa na mňa keď sme zastali na červenú. Stuhla som nevedela som čo povedať. ,,J-ja čo? Čo ti povedal?" Opýtala som sa. Nervózne som sa hrala s prstami. ,,Prosím ťa. Veľmi dobre vieš o čo ide." Povedal a pohol sa keď naskočila zelená. ,,Ja...bolo to nechtiac! Neviem prečo ma pobozkal. Proste sa to stalo bola to chyba..." Povedala som a vydýchla všetok vzduch, ktorý som zadržiavala. ,,Čo?!" Takmer skríkol. ,,Počkať čo?" Vystrašene som sa na neho pozrela. ,,O tomto mi nehovoril." Povedal a zamračil sa. Kurva. ,,Ja..." Nevedela som čo na to povedať. 

Ahojteee!:) Po dlhšej dobe tu máme novú časť. Dúfam, že sa páči:)

love you all xx