Milujem ťa...(h.s)✅

10 - Don't talk to me

Vyšla som hore schodmi do svojej izby. Mám šťastie, že mám aspoň ten notebook. Som dosť naštvaná aj na chalanov...mohli mu predsa niečo povedať...zastaviť ho..no nie oni tam len stali ako soľné stĺpy. Prihlásila som sa na Facebook a napísala svojmu najlepšiemu kamarátovi. Písali sme si dosť dlho až som nakoniec zaspala únavou.

*Ďalší deň*

Ráno som vstala okolo deviatej. Prišla som do kuchyne a hádajte kto tam bol. Nás svätý Harruško. Ani som sa na neho nepozrela a šla som smerom k chladničke. ,,Tvoja..teta...teda....Margaret...ja...ona...." Hovoril vystrašene. Prepadol má strach. ,,Čo je s mojou tetou?!" Otočila som sa na neho s tvárou plnou emócií. ,,Ona..keď..šla...ona šla s práce...a..ona..ja..ona..mala.. mala nehodu..." Vykoktal sa. Nehybne som tam stála a pozerala na neho. Ucítila som slzu, ktorá stielka po mojom líci. ,,Nie...ona..nie! Toto nie je pravda!" Zakričala som. ,,Je mi to ľúto...pôjdeme do nemocnice..." Povedal prišiel ku mne bližšie,zobral moju ruku a viedol ma k jeho autu. Celú cestu tam som plakala...prečo ona?

*V nemocnici*

Prišli sme na recepciu a hneď som sa pýtala na tetu Margaret. ,,Dobrý deň..neviete kde leží Margaret Collustrová?" Opýtala som sa a čakala na odpoveď. ,,Dobrý deň..paní Margaret leží na izbe 360 tretie poschodie." Smutne sa na mňa usmiala. Ja som nečakala a rozbehla sa ku schodom. ,,Hej Mia!" Okríkol ma ktosi. Otočila som sa. A veď jasne Harold. ,,Čo chceš?" Wow. Opäť som začala plakať. ,,Výťahom to bude rýchlejšie." Povedal a kráčal smerom k výťahu. Ale ako mu vysvetliť, že sa výťahov bojím? ,,Harry...ja..no..eh... Bojím sa výťahov..." Vysvetlila som mu. ,,Neboj budem pri tebe...nie je sa čoho báť." Venoval mi povzbudivý úsmev. Úsmev som mu neoplatila ale do výťahu som nastúpila. A začína sa jazda smrti. Pevne som mu chytila ruku a držala sa ho ako kliešť. ,,Kľud nič sa nedeje.." Snažil sa ma upokojiť. Ale nejako mu to nevychádzalo. Zrazu sa výťah zastavil. ,,Čo sa deje?" Opýtala som sa vystrašene. ,,Nič už sme na treťom poschodí." Usmial sa na mňa a spolu sme vyšli von s výťahu. Kráčali sme a hľadali izbu s číslom 360. A tu to je. Chalani tu uz boli. ,,Je mi to ľúto..." Povedal Lou a pevne ma objal. Na novo som sa rozplakala. ,,Lou čo? Ja..prečo ona?" Plakala som mu v náručí. ,,Hej Mia...pozri sa na mňa." Povedal a ja som zdvihla zrak a pozrela mu do očí. V jeho očiach som videla lásku,starostlivosť a ľútosť. ,,Všetko bude v poriadku ver mi...Margaret to zvládne veď ona je predsa silná.." Povzbudivo sa na mňa usmial. Opätovala som mu mali my úsmev. ,,Ďakujem Lou" Znova som si hlavu ponorila do jeho hrude. ,,Ak chceš môžme ísť do izby..." Povedal a pomaly sa začal odťahovať. ,,Kľudne choďte prvý...ja pôjdem až posledná.." Povedala som sa jemne sa na nich usmiala. ,,Ak ti to nebude vadiť pôjdem s tebou.." Povedal Lou a spýtavo sa na mňa zahľadel. ,,Nie nebude budem rada.." Trocha som sa usmiala a sadla si na stoličku,ktorá bola na chodbe.

Ahojteee!Je tu nová časť po dlhšej dobe za čo sa ospravedlňujem:( a prepáčte, že je takáto krátka ale písala som ju o druhej v noci:D takže aj keď niečo nebude dávať zmysel...tu je dôvod:D
Budem rada ak budete votovať a potešili by aj komentáre!:)

love you all xx