Milujem ťa...(h.s)✅

11 - Feelings?

Sedím pri Margaret. Plačem. Louis je tu so mnou. Snaží sa ma upokojiť. Celkom sa mu to aj darí. Som rada, že ho mám. ,,Už by sme mali ísť...zajtra prídeme zasa dobre?" Sladko sa na mňa usmial. ,,Už je veľa hodín..potrebuješ si odpočinúť..bol to pre teba náročný deň" Tentokrát sa na mňa usmial ale smutne. Len som prikývla a vstala zo stoličky. Neskutočne ma s nej bolel zadok. Ponaťahovala som sa. ,,Tak teda poďme.." Povedala som potichu. Lou ma chytil za ruku a spolu sme vyšli s izby a kráčali sme k výťahu. Ruku som mu trocha stlačila. Pozrel sa na mňa a prehovoril. ,,Si v poriadku? Deje sa niečo?" Znepokojene si ma premeral. ,,Ja..len..no..mám menší strach s výťahov..." Zahanbene som pozrela do zeme. Hlavu mi zdvihol svojím prosím,ktorý položil na moju bradu a následne ma donútil zdvihnúť hlavu. ,,To je úplne v poriadku...budem pri tebe...a ak nie môžme kľudne ísť schodmi." Usmial sa na mňa. ,,Môžme ísť prosím schodmi?" Opýtala som sa. ,,Jasné." Prikývol a usmial sa na mňa. Kráčali sme dole schodmi keď tu Louisovi zazvonil mobil. Nakukla som kto mu volá. Harry. ,,Áno?" Opýtal sa hneď ako to zdvihol. ,,Vezmeme si taxík." Povedal Lou. ,,Fajn no..." Prekrútili očami Louis a zrušil hovor. Spýtavo som sa na neho pozrela. Príde po nás Harry. Iba som prikývla. Vyšli sme pred nemocnicu a tam na nás už čakal Harry. Wow ten je ale rýchly. Bez slova som nastúpila do auta. A ani neviem ako a zaspala som. Zrazu som sa strhla zo spánku. No to ani neviem ako už som bola vo svojej izbe. Poobzerala som sa naokolo či tu so mnou niekto náhodou nie je. No nikto nikde. Ani neviem prečo a s čoho ale dostala som strach. Netuším čo na to napadlo no vyšla som s postele a namierila si to hneď do prvej izby,ktorá bola najbližšie. Spal tu Harry. Na chvíľu som zaváhala no napokon som sa ku nemu nejako natrepala do postele. ,,Čo tu chceš?" Opýtal sa ma. ,,Ja...prepáč..ale ja neviem..proste som sa zobudila a neviem...dostala som strach.." Nejako som zo seba dostala. Len si povzdychol a pritiahol si ma k sebe bližšie. Hneď som sa cítila bezpečnejšie. Onedlho som už počula Harryho spokojne oddychovať. No ja nejako nie a nie zaspať. Čo so mnou je. Chcela som sa nejako vymotať s Harryho pevného stisku no nejako sa to nedalo. ,,Čo robíš?" Opýtal sa ma uvoľnil svoj stisk. ,,Ch-chcela som sa ísť napiť.." povedala som. Dal zo mňa ruky preč a ja som sa postavila s postele. ,,P-p-pôjdeš so mnou?" Opýtala som sa. Nevidela som ako sa tváril ale určite viem, že mal obočie až niekde v nebesiach. ,,Prosí?" Skôr som sa opýtala ako poprosila. ,,Fajn." Vsadím sa, že teraz pretočil očami! Chytila som ho za ruku ani neviem prečo a spoločne sme zišli do kuchyne. Ja som si napustila pohár čistej studenej vody a chcela som ísť hore no keď som sa otočila nikto nikde nebol. ,,H-harry?" Opýtala som sa šepotom. ,,Hm?" Vykukol na mňa spoza rohu. ,,Kde si bol?" Divne som na neho pozrela. ,,Len na wc." Oznámil mi. ,,Aha." Trocha som sa usmiala a spolu sme vyšli hore do jeho izby. ,,Ja..naozaj prepáč, že som ťa vyrušila.." povedala som a sklopila zrak. ,,Čo už s tebou." Povedal a ľahol si späť do svojej postele. Pohár s vodou som položila na nočný stolík a tiež si ľahla. Objal ma okolo pása a ja som automaticky zatvorila oči. Po nejakých pár minútach sa mi podarilo zaspať.

*Ráno*

Zobudila som sa v Harryho náručí. Pozrela som sa na hodinky, ktoré mu vyseli na stene. Pol dvanástej? Čože?! To už toľko? Prudko som sa postavila na čo sa Harry nespokojne pomrvil no nezobudil sa. Zobrala som pohár a šla som dole do kuchyne. Nikto tu nebol. Fakt divné... Keď som šla  dať pohár do drezu na stole som všimla malý lístočem.

Šli sme nakúpiť a do štúdia. Do ôsmej sme doma.

Divne. Do štúdia bez Harryho? Možno za nimi po zobudení pôjde. A možno ostane so mnou. Kto vie. Začala som nám obom chystať raňajky. Spravila som praženicu. Nechcelo sa mi niečo extra "variť" pretože zas až taká dobrá vo varení nie som. Zrazu som počula kroky. Otočila som sa a po schodoch kráčal Harry. ,,Dobré ráno." Pozdravil sa. Jemne som sa usmiala. ,,Skôr dobrý obed..ale keďže som nedávno vstala tiež tak dobré ráno.." Znova som sa usmiala. ,,Hmm..pekne to tu vonia..inak kde sú všetci?" Opýtal sa a ja som mu podala papierik. ,,Pôjdeš potom za nimi?" Opýtala som sa pre zmenu ja. ,,Ostanem s tebou." Povedal a sadol si za stôl. Neviem prečo ale cítila som sa tak divne...a zároveň príjemne...

Ahojteee:D máme tu znova novú  časť! Tentokrát dlhšiu ako minule!:D Dúfam, že sa páči:)
Budem rada za každý jeden vote či komentár:)

love you all xx