Milujem ťa...(h.s)✅

14 - Injury

Šla som do svojej izby a spokojne za zvalila na svoju mäkkú posteľ. ,,Ty si úplný kretén alebo čo?!" Zrazu som počula krik odvedľa. Upss. Chudák Harry. Ten teraz teda riadne dostane. Čo si navaril to si aj zje. Liam na neho vrieskal asi pol hodinu a potom podľa zvuku súdim, že mu aj jednu peknú uštedril no a nakoniec si spokojne odišiel. Vyšla som zo svojej izby. Je tu úplne ticho. Zvláštne. Zaklopala som na Harryho dvere. ,,Čo je?" Wow ten tón by si mohol odpustiť. ,,Môžem?" Opýtala som sa jemným hlasom. ,,Vypadni!" Vypľuľ na mňa ako keby som bola nejaký pes. ,,Prosím?" Udivene som sa opýtala. ,,Povedal som VYPADNI!" Zvreskol na mňa. ,,Môžeš mi láskavo vysvetliť čo som ti akože spravila? Preto, že na teba Liam navrieskal predsa nemusíš obviňovať mňa" Ešte stále som bola kľudná. ,,TY si ma sem doviedla a-" Nestihol dokončiť pretože som ho prerušila. ,,Takže za prvé kebyže ťa sem nedovediem tak-" Teraz som pre zmenu nestihla dopovedať ja pretože ma prerušil. ,,Tak by sa nemuselo stať nič s tohto. Vieš čo? Nemám na teba náladu vypadni! Hneď!" Len som nad ním pretočila očami a odkráčala preč. Ja ho fakt nenávidím. Kráčala som dole schodmi no tu hups. Pošmykla som sa a letela som dole schodmi. Existuje niekto blbší ako ja? Nemyslím si. ,,Au!" Zvreskla som na celý dom. ,,Lou!Niall!" Kričala som na chalanov no nikto nikde. ,,Kurva kde ste keď vás potrebujem vy dementi!" Kričala som. ,,Preboha jeblo ti? Nevrieskaj tu!" Kričal na mňa Harold z hora. ,,Kde sú všetci?" Opýtala som sa ho. ,,Neviem a je mi to jedno." Odpovedal. Už som iba počula buchnutie dverí. Postavila som sa a snažila sa prejsť do kuchyne. Milujem svoju "šikovnosť". Sadla som si na barovú stoličku. Čo teraz? ,,H-harry?" Skríkla som. Nič. No jasné čo som mala čakať. ,,Prosím!" Skríkla som zúfalo. ,,Čo chceš?" Na moje prekvapenie odpovedal. ,,Poď prosím dole!" Povedala som. Počula som kroky a tak som sa usmiala. ,,Čo odo mňa chceš? Nemám na teba náladu." Povedal otrávene. ,,Ja...no tak trošku som spadla zo schodov a asi mám niečo s nohou.." Nervózne som sa hrala s prstami na rukách. ,,Môžeš byť tak neschopná?" Pozrela som na neho a zamračila sa. Nič som mu na to nepovedala. Postavila som sa a chcela som ísť do svojej izby no Harold mi to prekazil. ,,Kam si myslíš, že ideš?" Opýtal sa ma. ,,Do svojej izby?" Odpovedala som mu otázkou. ,,Sadni si." Ukázal na stoličku. Stála som tam ešte dobrých pár sekúnd až kým som nepochopila, že ma jednoducho nepustí. Sadla som si na stoličku a on sa mi pozrel na nohu. ,,Máš to vyvrtnuté." Skonštatoval nakoniec. ,,A ty to ako prosím ťa vieš?" Opýtala som sa a divne nakrčila obočie. ,,Jeden rodinný známy je lekár..no to je teraz jedno. Máme obväz?" Opýtal sa. ,,A to ja mám odkiaľ vedieť?" Znova som mu odpovedala otázkou. Len si povzdychol a niekam zmizol. O chvíľu už bol späť aj s obväzom. Prekvapene som na neho pozrela no jeho to očividne neobťažovalo. Prišiel ku mne a začal mi obväzovať nohu. Čumela som na neho ako na zjavenie. ,,Nečum na mňa toľko." Povedal otráveným tónom. ,,Tak pardón." Odpovedala som mu takým istým tónom.

Šťastný nový rok!❤️ Časť je kratšia za čo sa ospravedlňujem:D..

love you all xx