Close Your Eyes And Dream

XXIX.

na začiatok len chcem povedať, že je trošku dlhšia časť  ako zvyčajne bývajú.....takže no užite si haha

Ráno sa vstávalo o trochu ťažšie ako zvyčajne, určite to bude tým čo nás dnes čaká alebo aj tým, že som sa celú noc len mrvila na posteli a nevedela som zaspať. Ale podľa všetkého Felix bol na tom úplne rovnako keďže som cítila ako sa stále prevracia, napráva si perinu alebo pozerá čas na mobile. Čiže som samozrejme bola hore s ním a snažila som sa zlepšiť náladu nie len jemu ale aj mne.

~~~~flashback~~~~

Cítila som ako sa matrac na posteli už po desiatykrát za tuto minútu pohol, nie že by mi to nejako prekážalo ale vedela som že človek vedľa mňa vôbec nespí, lebo by sa tak často neprevracal a nesnažil sa "nenápadne" pozrieť na čas. Otočila som sa jeho smerom a naskytol sa mi pohľad na Lixa, ktorý sedel opretý o stenu a pozeral sa na strop.

"ako vidím tiež sa ti nedá spať" ticho som povedala počas toho ako som si pomaly sadla k nemu a oprela sa o neho.

"dúfam, že som ťa nezobudil" prekvapene, unavene a smutno na mňa pozrel akoby si bral za vinu to, že som hore. Položil si hlavu na tú moju a len ostal ticho akoby znovu nad niečím premýšľal, mala som tušenie že čo to asi môže byť.

"nie, už som dlhšie hore," nachvíľu som stíchla, "nad čím premýšľaš?"

"o tom čo nás čaká, aké to bude keď už nebudeme mať spoločné sny a nad tým aké to bude ak jeden z nás zabudne na toho druhého" stíchol, nemusel hovoriť ďalej, lebo mi došlo čo si myslí.

"aj ja sa toho bojím, ale nemyslime na toto, všetko dobre dopadne a to že sa nebudeme stretávať v snoch nevadí lebo tu budeme pre seba stále, to že ma stratíš v snoch neznamená že ma stratíš aj realite, to nech ti je jasné že mňa sa nezbavíš ani keby to veľmi chceš" ticho som sa zasmiala a tiež som mohla cítiť to že sa usmial. Nálada sa hneď zmenila z tej pochmúrnej a tichej na celkom veselú a nám normálnu, čiže to znamená že zas budeme skúšať toho druhého trpezlivosť.

"to mi je jasné, že bohužiaľ sa ťa už nezbavím a musím to s tebou nejako vydržať, a to že ťa nebudem mať v snoch bude len taký oddych od tvojej osoby" hneď ako to dopovedal, povzdychol si a snažil sa nezasmiať sa. Takže on takto hej? Dobre, túto hru môžu hrať dvaja, na tvári sa mi objavil úškrn a už som len hľadala slová, ktoré môžem použiť proti nemu. Podľa všetkého mu došlo, že sa na niečo chystám keďže za tú vetu som ho nejako neudrela ako zvyčajne keď do mňa rýpe.

"vieš čo? Máš pravdu aspoň si od teba oddýchnem v snoch, nebudeš mi tam nejako chýbať, a určite si tam nájdem niekoho kto mi ťa tam nahradí. A vieš čo to bude keď na teba zabudnem? Vsadím sa, že budeš hneď po piatich sekundách, ako to zistíš, tak budeš revať ako malé dieťa ktorému niekto zobral obľúbenú hračku...a ver mi že nebudem príjemný človek ak si budem myslieť, že ťa nepoznám" nachvíľu nastalo ticho a jediné čo bolo počuť bol môj tichý a krátky víťazoslávny smiech, lebo som vedela že zas a znovu som vyhrala nad niečím v čom si bol istý že vyhrá on.

"hej akože, myslíš že keby ja na teba zabudnem tak nebudeš revať? Potom keď sa mi vráti pamäť, tak prvé čo bude sa budem pýtať na toto" a už tu je to malé urazené dieťa, čo len dalo najavo že som použila tie správne zbrane na neho.

"hmmm neviem, možno budem a možno nie"

A už len pokračovala tichá "hádka" pri ktorej som mala čo robiť aby som sa nezačala smiať na celú izbu a nezobudiť tým ostatných. Ale aby ste si nemysleli, že som veľmi zlá, tak som ho nechala ma objímaním dusiť počas toho ako zaspával, vážne vám neodporúčam si zaobstarať koalu.