Close Your Eyes And Dream

VII.

~TIME SKIP~

Konečne zazvonilo, a to znamená že vyučovanie sa skončilo. Zbalila som si veci a ako zvyšok spolužiakov som odišla z triedy. Pri skrinkách ma už čakali baby. Už z diaľky bolo vidno že sa na niečom odhadujú.
"Ahojte, kde sa pôjde?" odložila som si veci do skrinky a hneď som im venovala všetku pozornosť. Usmievala som sa ako malé decko na vianoce, bohužiaľ to nevydržalo dlho.
"Ideme na naše jedno miesto ale najskôr sa ta niečo opýtam. Veľmi ma zaujíma jedna vec...." uprene sa na mňa pozreli "čo máš s Felixom, od tej hodiny čo ste sa prvýkrat videli ste obaja nejaký divný. A ak sa budeš pýtať že čo tým myslím tak ti len odpoviem že ste sa na seba pozerali ako telatá na nové vráta" Yuna išla rovno k veci a ja som na mieste zamrzla, ako som už spomínala úsmev mi dlho nevydržal zato Yuna mala víťazoslávny úsmev.
"Nooo....." nevedela som ako pokračovať tak som stíchla a pozrela sa na zem. Strašne som sa vtedy hambila zato čo im idem povedať.
"Noo?" Yuna ma vytáčala tým ako na mňa uprene pozerala a čakala na odpoveď ako by to bolo veľmi dôležité.
"No dá sa povedať že som ho poznala aj bez stretnutia v reálnom svete. Ako to povedať.... každú noc sa mi s ním snívajú sny a doteraz som si myslela že neexistuje, no keď som ho dnes  videla vo dverách myslela som že asi dostanem infarkt.  Musí to vyznieť strašne divne....." dalo sa to vysvetliť aj inak ale to by som nebola ja aby som to nejak nedoplietla, že sa v tom nikto nevyzná. Z výrazu báb som nevedela nič vyčítať, až pokým sa nezačali smiať  tak hlasno že sa všetci obzerali našim smerom.
" Viem vyznie to divne ale je to pravda, už to trvá viac ako 3 roky. Cítim sa strašne blbo lebo ste jediné čo to vedia. A chcem aby to tak aj zostalo, prosím nikomu to nepovedzte dosť že som nová ešte budem aj šibnutá." teraz som sa zasmiala aj ja, no nebolo to až tak úprimné.
"Neboj nie si  divná. Len pár ľudí si to bude myslieť. Ale to zistíš neskôr. No teraz k dnešnému dňu. Okolo 14:00 po teba prídeme a pôjdeme na naše miesto. Uvidíš že sa ti to tam zapáči. Tam bude prebiehať niečo ako 'prijatie nového člena do skupiny'. Vysvetlíme ti par veci a oboznámime ťa s pravidlami na tejto škole. " dokončila Yuna s úsmevom. Nevedela som sa dočkať ale trošku som sa obávala že od toho čakať.
"Okej budem vás čakať" po chvíli som odpovedala s nadšením v hlase. Ešte som im dala informácie kde bývam a moje číslo na mobil, predsa len keby dačo. Rozlúčili sme sa a každá išla svojou stranou. Teda ja domov a baby neviem kde.
Už som vychádzala z areálu školu keď ma niekto chytil za plece a tým má zastavil. Keď som sa otočila na dotyčného, skoro som prestala dýchať. Jeho krásne tmavé oči ma uprene  sledovali a ten jeho neistý úsmev, kvôli ktorému som sa musela usmiať.
"Môžeme sa porozprávať?" opýtal sa hlasom ktorý som tak milovala a obdivovala navzájom. Ako niekto s takou anjelskou tvárou môže mať taký hlas 'démona'.
"Myslím že áno"

    
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Nová časť po dlhšej dobe. Dúfam že sa bude páčiť. A ak ste tam našli chyby tak sa veľmi ospravedlňujem.
♡ILY♡