Čo sa stane ak osoba o ktorej si myslíte, že existuje len vo vašich snoch , sa zrazu objaví vo vašom reálnom živote? Zistíte, že ten druhý o vás sníval tiež, a že teraz vás konečne má pri sebe aj v reálnej podobe.
No aké to bude keď sa sny a realit...
Hneď ako som zatvorila dvere na dome, na mňa vyskočil Makki. Kvôli tomu ako na mňa skákal a ukazoval mi všetku jeho radosť z mojej prítomnosti, sa mi nedarilo a ani vyzliecť si bundu nie to ešte vyzuť topánky. Keď konečne na chvíľu prestal, mohla som si dať dole bundu a vyzuť topánky. Chytila som ho na ruky aby už toľko neskákal a s najväčším úsmevom som išla do mojej izby. Keďže som musela prechádzať cez kuchyňu, stretla som sa s otcom ktorý na mňa pozeral ako na psychopata. Len som mu s pozdravením dala rýchlu pusu na líce a pokračovala som do mojej izby. Ešte stále som si nezvikla nato koľko ich je, takže všetka moja energia sa minula len po prechádzaní po schodoch s asi 15 kg ťažkým psom na rukách a taškou zo školy. Akonáhle som vošla do mojej izby zhodila som zo seba tašku a Makkiho som položila na posteľ, kde som hneď vyčerpaná skočila. Makki si hneď položil hlavu na moju hruď a po pár sekundách už spokojne odfukoval. Už som skoro zaspala keď ma zobudil zvuk môjho mobilu. Niekto mi volal, zobrala som ho a všimla som si že mi vola Yuna a ostatné baby. Po chvíli som jej zdvihla. "Ahojte" zapla som si kameru a musela som asi znieť rozospato, čo som aj v podstate bola. "Nebodaj si spala" zasmeje sa Yuna. "v podstate áno" zasmejem sa a Makki sa pomrví. " OMG!! To chlpaté klbko je zlaté! Ako sa volá? Kedy ho môžeme prísť pozrieť?" vybehli na mňa Yeji a Chaeryeong. "Volá sa Makki a rád vás uvidí kedykoľvek" usmejem sa. "Dobre takže zajtra ho berieme so sebou!" povedala vážne Chaeyoung a mala som čo robiť aby som sa nezačala smiať. "PROSÍM!" keď som sa pozrela na Yeji, ktorá na mňa robila psie oči musela som len dovoliť. "Zajtra ráno po teba prídeme" oznámila mi Yuna a mne zabehol vzduch (xddd). "Si v pohode?" ozvala sa prvýkrát Lia. "Á-áno" dokašlem " nerobte si starosti ja... idem z ocom, chce mi niečo ešte ukázať. Ak tak potom pozajtra pôjdem s vami." usmejem sa a snažím sa znieť presvedčivo. Predsa len im nemôžem povedať že idem s Felixom, inak by ma zabili cez telefón. Felix mi povedal niečo o tom aké majú medzi sebou vzťahy takže radšej nechcem rýpať. "No keď myslíš" v hlave som ďakovala zato že mi uverili. "A čo si mala dnes poobede keď si nemohla ísť s nami, všetci sa na teba tešili" zrazu mi bolo nejak teplo ~z tohto sa už nevyhovoríš~, super a moje svedomie mi nemieni pomôcť. "Niečo mi do toho vošlo" ~oh nevieš vymyslieť niečo čo by ich presvedčilo? ~ "Ji Ah nechcem byť zlá ale neverím ti" jasne že sa ozvala Yuna, čo znamenalo že to zo mňa dostane aj keby jej bránil sám diabol. "Fajn keď ťa to zaujíma poviem ti to" na chvíľu som sa odmlčala ~mysli Ji Ah mysli~. "Prišla ma pozrieť kamarátka, lebo na mojej starej škole majú riaditeľke voľno a ona ma chcela vidieť" teraz sa budem modliť ku všetkým svätým nech mi to uverí. "No vidíš mohla si to povedať skôr" vďaka bohu. Potom sme sa ešte rozprávali asi dve hodiny, keď sa mi začali zatvárať oči a už som veľmi nevnímala svet okolo. "Ji Ah!" skríkla na mňa Yuna už asi po desiatykrát v priebehu dvoch minút. "Baby nechcem byť zlá ale už som dosť unavená a nechcem zajtra vyzerať ako zombie" zasmejem sa " Už asi budem končiť." "Dobre ahoj" povedali celkom naraz. "Dobrú noc" s týmito slovami som zrušila hovor. Odložila som mobil na nabíjačku a zakryla sa perinou. Makki ležiaci vedľa mňa sa na chvíľu zobudil a rovno si išiel ľahnúť ku mojej tvári pod perinu. Objala som ho a vybrala sa na cestu do ríše snov.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Opäť nová časť po trochu dlhšom čase. Dúfam že sa bude páčiť a ospravedlňujem sa za chyby.
