Čo sa stane ak osoba o ktorej si myslíte, že existuje len vo vašich snoch , sa zrazu objaví vo vašom reálnom živote? Zistíte, že ten druhý o vás sníval tiež, a že teraz vás konečne má pri sebe aj v reálnej podobe.
No aké to bude keď sa sny a realit...
Chvíľu sme si museli počkať na recepcii, kým si nás všimla jedna zamestnankyňa. Očividne nás tu nečakala keďže prekvapene na nás pozerala, no hneď ten prekvapený výraz zmenila na "milý" úsmev.
"dobrý deň, ako vám pomôžem?" opýtala sa tak trochu nasilu. "dobrý deň, chceli by sme sa stretnúť s doktorom Kim-om Jongwoon-om" po tejto vete sa trochu zamracila ale prikývla. "smiem vedieť vaše mená aby som vedela pozrieť či s ním máte dohodnuté stretnutie?"otočila sa na obrazovku počítača a čakala na našu odpoveď. "no nemáme s ním dohodnuté stretnutie, ale potrebujeme sa sním stretnúť ešte dnes ak to pôjde" odpovedal jej Lix ktorý sa potom na mňa pozrel pohľadom 'ja som ti hovoril, že to bola blbosť sem ísť'. Pozrela sa na nás a potom zas na obrazovku. "ľutujem, ale budete si musieť naplánovať stretnutie" bolo počuť len to ako tam kliká a niečo hľadá "najbližšie je voľný termín 25. februára 2021 o 14:00... môže byť?" "ale to je až za šesť mesiacov, a toto nepočká... Fakt sa s ním musíme stretnúť teraz" "moja milá, teraz tu doktor nie je a ani by som vás k nemu nemohla pustiť, keďže nemáte dohodnuté stretnutie. Na toto si doktor potrpí takže buď beriete ten dátum alebo potom mi to je ľúto ale nebude možné sa s ním stretnúť" Už sa chcela postaviť a odísť niekde. "a čo keby sme na neho počkali tu, potrebujeme s ním prebrať iba jednu vec a to nebude trvať dlho" viem že má aj inú prácu a očividne dnes nebol dobrý deň ju vyrušovať...to potom ako nechcem vidieť toho doktora ak je takýto tiež. "no má jedno stretnutie za dve hodiny, a ak hovoríte, že to nie je na dlho tak možno vás zoberie hneď ako sem príde... Vždy chodí aspoň polhodinu skôr, ak má nejaké stretnutie... takže je tu šanca že vás zoberie, no musíte si počkať tam vzadu na tých kreslách" usmiala sa a keď videla že sme prikývli, už jej nebolo.
Išli sme si sadnúť tam kde nám povedala, a to v tichosti sme sa dohadovali o tom ako všetko povieme tomu doktorovi, ktorý by mal vedieť o takejto situácii keď sa tým zaoberá.
⌛
Prešla hodina a pol a doktora nikde. Lix už tu spal asi tak trištvrte hodiny a ja som len sedela a bola nervózna z toho všetkého. Samozrejme, aj tu ma prenasledovali nejaké čudesné veci a bytosti so snov. A začínalo mi z toho prepínať, keďže už neviem čo je sen a čo je realita. Tá pani za recepciou si robila svoju prácu a očividne ju nezaujímalo to že ten na ktorého tu čakáme, sa ešte neuráčil dostaviť sem.
Keď už som strácala trpezlivosť a už už som chcela budiť Lixa nech odtiaľto odídem, bolo počuť ako sem niekto vstupuje a ako sa tá recepčná/sekretárka hneď zatvárila. Bolo mi hneď jasné že ten dotyčný je konečne tu. Všimla som si že nenápadne pokývala hlavou smerom k nám a pozerala našim smerom. Doktor Kim sa na nás tiež otočil a trochu dosť prekvapene sa zatváril keď ma uvidel. Akoby hneď vedel kto som. "dobrý deň s čím vám pomôžem?" milo sa usmial. "dobrý, no tuto ja a Li- ehmm Felix máme taký malý problém. Naše sny a realita sa miešajú dokopy. A keďže vy by ste o nás mali niečo vedieť, lebo ste boli náš doktor ku ktorému sme prišli s niečím iným pár rokov dozadu...tak sme si mysleli, že by ste nám mohli pomôcť" vysypala som narýchlo zo seba. Videla som, ako sa jeho milý úsmev hneď vytratil a nahradil ho.. nahnevaný výraz? "naplánovali ste si stretnutie? Bohužiaľ teraz niečo mám, takže musíte si počkať až budete na rade" otočil sa s tým že odíde. "lenže mi nemôžeme ďalej čakať, toto je dosť súrne a vy ako doktor by ste to mali vedieť" ozval sa Lix a postavil sa vedľa mňa. "ľutujem, budem s vami môcť hovoriť až v tedy keď budete mať termín... Dovidenia" bolo už iba počuť jeho kroky, ktoré sa tíšili kvôli tomu, že kráčal hore po schodoch.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Hneď sme pochopili, že tu nemá význam ostávať dlhšie a tak sme odtiaľ odišli.
"myslela som si že nám pomôže, ale očividne som sa mýlila" ahoj zamrmlala som hneď po tom ako sme vyšli z budovy. "nie že by som teraz chcel povedať, že ja som ti hovoril že to nebude fungovať... Ale ja som ti to hovoril" zazrela som na neho a on zdvyhol ruky do obranného gestá. Nachvíľu som sa odmlčala a potom mi došiel na rozum úžasný nápad. "ak nám nechce pomôcť on musíme si pomôcť my, ale dnes už nie... Som na to už dosť unavená, takže idem domov a dnes už na to nebudem rozmýšľať" usmiala som sa na Lixa a s krátkym bozkom som sa s ním rozlúčila a vyrazila som pomaly na odchod. "Alex.....fakt to už dnes nerieš, budeme sa tomu venovať radšej zajtra" usmial sa a predtým ako sa stratil tak ma stihol objať. "neboj nebudem to riešiť.... Iba sa tam večer nejak dostanem a pozriem sa do spisov čo o nás majú a nejako zistím čo sa to deje" povedala som ticho za jeho miznúcou postavou a a išla domov.
⌛
Poslednýkrát som si skontrolovala veci čo mám nachystané na to 'vlámanie' do CVS a potichu som s nimi vyšla z domu
Po pätnástich minútach som už stála pred budovou a na moje šťastie tam nikto nebol. Takže akcia mohla začať. Podišla som ku dverám a nejak som sa ich snažila odvodiť, samozrejme boli na heslo a moje hackerské schopnosti sú hlboko pod bodom mrazu, tak som musela prísť na iný spôsob ako sa dostať dnu.. Predsa to nemôže byť až také ťažké.
"ja som vedel, že ti to nedá pokoj" bolo počuť smiech, ktorý má vyrušil počas rozmýšľania. "ticho tam bude a keď už si tu tak rozmýšľaj ako sa tam môžeme dostať"
. . . . . . . . . . . . . Heh I'm back..
potom ako som bola donútená.... Teda ako som sa konečne rozhodla že by bolo na čase splniť to čom tak trochu 'sľúbila' v minulej časti, že tento shi- ehmm no proste že toto ukončím do konca augusta (dobre toto si všímať nebudeme, lebo samozrejme som tento 'sľub' nedodržala hehe) ... Tak tu to je no Nič lepšie zo mňa ne vypadlo a takto to aj vyzerá. (ale tak aj tak to nikto nečíta takže myslím že to až tak nevadí)
