Pomaly prechádzam izbami nejakého veľkého domu. V každej izbe sa nachádza nábytok zladenie s danou farbou čo je napísaná ešte pred dverami. Každá je inak zariadená a určená na iné účely. Dúfam že keď otvorím nasledujúce dvere nájdem čo hľadám. Ale toto som už bohužiaľ povedala sama sebe najmenej 10-krát .
Prejdem ešte 5 izieb až narazím na jednu čo sa úplne líši od ostatných. Spred dverí je vidno ze je osvetlená ranným slnkom, alebo zapadajúcim, neviem ani koľko je hodín túlam sa tu už veľmi dlho až som stratila pojem o čase. Vidno cez priesvitné sklo odtiene sivej, modrej, bielej a trochu aj čiernej.
Pomaly otvorím dvere a opatrne vojdem dnu. Izba vyzerá byť prázdna, tak sa rozhodnem ísť ďalej. Ani som si neuvedomila že som ne zatvorila dvere do chvíle keď sa prudko zavreli. Hneď som sa otočila a skoro som dostala infarkt. Celý čas som hľadala len jedno a keď to konečne nájdeme tak dostanem infarkt ako vážne?
"Si normálny" vyletelo zo mňa ani neviem ako.
"Prekvapenie!! A áno som normálny nemusíš sa o mňa báť, len som sa nudil pri tom ako som na teba čakal" vyšlo z Felixa po pritom ako sa snažil zadržať smiech. Dlho tak nevydržal a začal sa smiať ako malé decko.
" Fakt vtipné.....necháš ma hľadať ťa, potom ma vystrašíš na smrť a ešte sa tomu smeješ" povedala som tak ironický ako sa len dalo a nafúkla som líčka a hrala som urazenú.
" Ale no taaak nehraj urazenú" podišiel ku mne a objal ma. Chcela som sa odtiahnuť ale držal ma dosť silno. Musela som sa nad tým usmiať, na Felixa sa proste nedalo dlho hnevať.
"Na teba sa dlho hnevať nedá že?" vyznelo to tlmené keďže som mala hlavu položenú na jeho hrudi.
"Nie, nedá" zasmial sa a zdvihol ma na ruky.
"FELIX!!" skríkla som pred dopadom na posteľ. Na moje prekvapenie bola mäkká ako keby som dopadla na oblak. Felix hneď skočil vedľa mňa a začali sme sa smiať ako malé deti. Chvíľu sme sa ešte smiali a potom sme sa rozprávali o veciach čo by veľa ľudí nepochopilo.
Zrazu som pocítila únavu a začali sa mi zatvárať oči a keď som sa pozrela na Felixa on bol na tom rovnako.
" Čoskoro sa uvidíme." povedala som do ticha slová ktoré sme si každý deň rozprávali na rozlúčku.
" Čoskoro sa vidíme." počula som už len tlmené lebo som zaspávala.
.
.
.
.
.
.
.
Nová časť na svete, dúfam že sa bude páčiť.
^-^
YOU ARE READING
Close Your Eyes And Dream
FanfictionČo sa stane ak osoba o ktorej si myslíte, že existuje len vo vašich snoch , sa zrazu objaví vo vašom reálnom živote? Zistíte, že ten druhý o vás sníval tiež, a že teraz vás konečne má pri sebe aj v reálnej podobe. No aké to bude keď sa sny a realit...
