Close Your Eyes And Dream

XXVI.

Ráno bolo priveľmi tiché, nato že väčšinou ma zobudí zvuk padania hrncov v kuchyni alebo Makki, ktorý sa práve v tú chvíľu ráno rozhodne že moja posteľ je nejaká najdôležitejšia prekážka v jeho rannom maratóne.

Pretrela som si oči a posadila sa na posteľ stále s perinou okolo mňa, neschopná urobiť niečo iné ako si len zívnuť a snažiť sa nezaspať.
Ešte som sa poriadne ani nezobudila a už sa mi v hlave vírili otázky ohľadom toho čo všetko sa deje. Úžasné, aj tá vec čo sa stala včera mi nedá pokoj. Nestačí to, že už teraz mám tak trochu celého dňa po krk, a ešte musím aj zvládať všetky zvláštne myšlienkové pochody.

Počas toho ako som sa snažila presvedčiť samú seba nato, aby som prestala rozmýšľať nad hlúposťami a konečne vstala z postele, sa v kuchyni začali ozývať zvláštne zvuky. Zas sa tam odohráva druhá hrncová vojna?
Behom chvíľky som zbehla dolu do kuchyne už prezlečená a pripravená do školy. Teda tá chvíľka mala síce dvadsať minút ale to nie je podstatné. Anyway, spravila som si niečo na jesť, budem presná cereálie s mliekom, a nejak som opäť skočila pri premýšľanie nad tým aké by to bolo len tak ísť do Busanu a stretnúť sa s doktorkou.
Toľko som nad tým rozmýšľala, že som si poriadne ani neuvedomila, že už stojím pred školou. Chvíľu som tam len tak stála, než na mňa niečo vyskočilo, teda to niečo bola Ryujin.
"dievča, čo s tebou je... kričíme tu na teba už asi desať minút a ty nič. Stojíš tu ako nejaký stĺp a si úplne mimo, zatiaľ čo pozeráš na školu ako na nejaké zjavenie" zasmiala sa, čím som sa vrátila k zmyslom.
"čože to?" obzerala som sa na ňu s nechápavým pohľadom, zatiaľ čo jej usmievavá tvár sa zmenila na vážnu.
"čo sa stalo? Vieš, že mne môžeš povedať všetko, ak chceš pôjdeme si sadnúť niekde kde budeme sami a povieš o tom, čo ty na to?" len som prikývla a išli sme pomaly na strechu školy, teda Ryu sa ešte zastavila oznámiť ostatným nech na nás nečakajú.

"Takže ešte raz, čo sa deje? Posledné dni si nejak nesvoja"
"je toho na mňa dosť a ešte aj tá vec s tým starým idiotom, čo nám nechcel pomôcť... Akože fakt neviem čo mám robiť, už mi začína z toho všetkého prepínať a najlepšie nakoniec... Rozmýšľam nad tým, že len tak pôjdem do Busanu navštíviť doktorku, ktorá môže za všetko toto" zasmiala som sa počas toho ako som sa o ňu oprela a čakala čo mi na to povie.
".... Okey, chceš mi povedať že vieš kde sa nachádza osoba čo by ti, teda vám, reálne mohla pomôcť a ty tu sedíš a rozmýšľaš či za ňou ísť namiesto toho aby si už sedela niekde vo vlaku na ceste tam?" pozrela na mňa nechápavo.
"no tak nejak, si to vystihla? Akože len včera večer som zistila kde ju nájdem a ako sa vlastne volá... Len neviem no, tak nejak som nemala ešte možnosť rozprávať s Felixom a navyše mam školu a-"
"na školu sa vyser zlatko, a teraz vstávaj, ideme zobrať to tvoje pehaté slniečko a ide sa do Busanu," postavila sa rýchlejšie ako som stihla nejak zareagovať, takže ako som bola doteraz opretá o ňu, som z letela na zem a rozpľasla sa tam ako nejaká placka. Na čom sa začala smiať ako keby nevidela nič vtipnejšieho, ani ju nenapadlo mi pomôcť s postavením.
"počkať čo? Teraz? Ale-" super ešte sa neviem ani vykoktať, aspoň postaviť sa viem no.
"mám ti to zopakovať?" zdvihla obočie a už ma ťahala dolu zo strechy. Dievča, chodiť bez pomoci ešte dokážem.

⏳

"vám dvom preskočilo? Teraz, počas školy? To nemôže trochu počkať... Aspoň nejakých 6 hodín?" Lix pozeral raz na mňa a raz na Ryu.
"vieš čo kľudne môžme počkať, však mne to až tak netreba... To ty budeš ten, ktorý bude vidieť veci čo ostatný nie. Ale tak ako chceš, môžme to kľudne aj zrušiť a radšej ti začnem vybavovať pobyt na psychiatrii" usmiala sa a začala hľadať niečo v mobile.
"vy idete na výlet do bez nás?" zrazu všetci pozerali na mňa ako keby to bol môj plán, teda z časti bol ale tak nech to neberú osobne ale nemôžme ísť pätnásti k jednej doktorke.
"no ja-"
"okey zabaľte si vy dvaja veci za polhodinu nám ide vlak, takže už by sme mali ísť na stanicu" všetky oči teraz na Ryu, ktorá sa len zvrtla na päte išla von z areálu.
"mňa z toho dievčatá raz jeb- porazí" postavil a porazenecky cupital za ňou.
"Alex, nechcem nič hovoriť ale ty si tak trochu dôležitá súčasť plánu, takže padaj za nimi a keď budete v Busane dajte vedieť" po tomto ma už nebolo, lebo som bežala za nimi ako nejaký poslušný pes, ktorý sa ešte stále spamätáva z toho čo sa práve stalo a ide sa stať.

"koho a kde hľadáme, a čo tak zrazu nie som prvý informovaný o tom že vôbec vieme kto nám môže pomôcť?"
"tomu sa hovorí obľúbenosť zlatko, totižto mňa má radšej a všetko mi povie" Ryu so smiechom na neho žmurkla a Lix len na nu zazrel. A už začali ich každodenné odťahovanie o blbostiach, ale našťastie už prišiel vlak.
Super, síce teraz ešte psychológa nepotrebujem, ale po ceste s týmito deťmi ho budem potrebovať.
"takže nachvíľu by ste mohli zavrieť ústa, nech vám poviem kde to vlastne ideme a potom môžte pokračovať v tom čo máte rozrobené, čiže kto mi pôjde na nervy viac" s rýchlym ironickým úsmevom som vošla do voľného kupé.

Trvalo mi desať minút kým som im vysvetlila ako som prišla na meno doktorky a to kde ju hľadať. Verte mi, že ľahšie by bolo niečo naučiť slona ako vysvetľovať niečo týmto dvom, keď vkuse majú pripomienky a musia si nejak robiť napriek. Niekedy sa pýtam samej seba, že prečo je jeden z nich môj priateľ a druhá najlepšia kamarátka.

Našťastie cesta do Busanu netrvala dlho, teda keďže som zaspala pri počúvaní hudby. Zaujímavejšie však bolo ako ideme nájsť univerzitu v ktorej sa nachádza osoba, ktorú potrebujeme.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

Takže na začiatok...snažila som sa s touto časťou (aj keď to tak nevyzerá), ale tak lepšie sa píše ako keby som sa mala učiť  xd

Inak dám taký malý spoiler, že už asi iba pár častí a ukončím to

Inak ako sa máte?
Dúfam, že online výučba vás nezabíja tak ako mňa, keďže ako vidíte viac ako mesiac mi trvalo niečo napísať, opäť.
(dávam to za vinu škole, hlavne dvom predmetom) 😂😂
INAK VIDELI STE SKZ NA MAMA? ja som skoro zomrela z nich akože omggg

Hopefully see you soon, if not.... Tak mi proste jednu príďte prij*báť nech sa spamätám, vopred ďakujem😂

So yeah, vidíme sa pri ďalšej časti❤️