II.

446 33 0
                                    

"Ji Ah~" zobudila som sa na otcov hlas.
"hmmm?" pomrvila som sa na sedadle a otvorila konečne oči.
"Už sme tu" povedal otec po chvíli ticha. Pozrela som sa z okna a uvidela náš staro-nový dom. Bývala tu starká a keď zomrela nechala nám ho takže to pre mňa nebola veľká zmena.
Teda až nato ze idem do novej školy.
Čo ma dosť desilo keďže neviem do čoho idem, školu vyberal otec lebo tam mal dobre známosti. Podľa toho čo viem budem si musieť dávať dosť pozor na jazyk, čo bude veľmi ťažké. No budem to musieť nejako zvládnuť ale najskôr si ešte "spríjemním" posledný deň voľna vybaľovaním kufrov a všetkých tých veci čo treba.
Pomaly som sa dostala na horné poschodie kde by som podľa všetkého mala mať izbu. Otvorila som dvere do prvej izby čo som uvidela, zhodila som tam všetky moje veci ako boli kufre, tašky, jedlo no proste všetko a skočila na posteľ. Neležala som dlho lebo hneď na mňa skončilo niečo ťažké a chlpaté.
"Makki, zlez zo mňa!!" zasmiala som sa a prevrátila sa. Makki je náš pes ktorého som dostala od mamy pred piatimi rokmi.
Sadla som si a Makki si mi ľahol na nohy. Hrala som sa sním dlhšie ako sa zdalo keďže ma otec už volal na večeru. Zišla som dole a v kľude sa najedla. Bolo dosť ticho keďže s otcom sa veľmi nerozprávame, a keby som sa aj chcela bolo by to o ničom keďže je to vedec a o ničom inom nerozpráva. Bolo to dosť trápne ticho ktoré som po chvíli prerušila tým že som po sebe zobrala veci a odišla do izby. Vybrala som mobil a zavolala svojim kamarátom. Zdvihli všetci a začal kolotoč otázok typu: Aké to tam je ? Už sa niečo stihlo stať? Kedy môžme prísť? Vieš už niečo o škole? Zmenilo sa to tam? Aká bola cesta? Nepripomína ti ju to? Nie si unavená?......
Skoro na všetko som zodpovedala, a rozprávali sme sa strašne dlho. Spomínali sme na chvíle keď som ešte bola s nimi a oni mi rozprávali co sa všetko stihlo stať za tie dva dni čo som bola mimo školy. Museli sme sa rozlúčiť po asi dvoch hodinách lebo bolo dosť neskoro a zajtra musím byť fit aby som si nezkazila povesť hneď v prvý deň.
Pripravila som sa na spánok a zaspávala som pri Makkim. Ponárala som sa do ríše snov a tešila na nové okamihy s ním.

.
.
.
.
.
.
.
.


Táto časť je možno o ničom ale budem sa snažiť písať častejšie a s lepšími dejmi...

Close Your Eyes And DreamWo Geschichten leben. Entdecke jetzt