Čo sa stane ak osoba o ktorej si myslíte, že existuje len vo vašich snoch , sa zrazu objaví vo vašom reálnom živote? Zistíte, že ten druhý o vás sníval tiež, a že teraz vás konečne má pri sebe aj v reálnej podobe.
No aké to bude keď sa sny a realit...
"ticho tam bude a keď už si tu tak rozmýšľaj ako sa tam môžeme dostať"
...... "čakaj tu, za chvíľu som späť" povedal mi a odišiel niekde do preč. ".......ehmm okeeey?" povedala som už len tieňu a len kukala pred seba na dvere, že či sa nejakým zázrakom neotvo- FUCK HOW?
"tadaaaa, môžte prejsť vaša výsosť" zasmial sa, zatiaľ čo sa opieral o otvorené dvere a pozeral ako tam stojím s dokorán otvorenými očami a ústami od prekvapenia, "aby ti tam nevleteli muchy.....a poď už, nemáme na to celú noc, chcem spať" uchechtol sa a zmizol v budove. Samozrejme hneď som mu bola v pätách a dávala som si pozor nato aby som niečo nezhodila a nerozbila, bo moje šťastie je rozbiť niečo, čo ani nedržím.
Prechádzali sme tmavou budovou iba pri svetlách z mobilov, čo veľmi nepomôže keď to je svetlo ako.... no chápeme sa.
Lix dostal nápad sa rozdeliť, takže teraz tu blúdim sama v budove, ktorá pripomína bludisko. Ako cez deň je to v pohode ale ako náhle je tma, tak sa z toho stáva, ako som už spomínala, bludisko.
Dohodli sme sa aj na tom, že ak jeden z nás nájde tu kanceláriu, ktorú hľadáme, tak zavoláme tomu druhému... Keďže svietiť v tej miestnosti, ktorá má pravdepodobne okná, je dosť riskantné a hlavne v tej tme, úplne "nenápadné".
⏳
Prešla asi polhodina a nič som nenašla, alebo som možno tú kanceláriu prešla a teraz tu, ako idiot zbytočne blúdim.
Zrazu mi začal zvoniť mobil ako šialený, čo znamenalo že Lix našiel to čo sme hľadali. Zdvihla som to a s tichým 'áno?' som čakala čo ide povedať.
"našiel som to, poď na tretie poschodie a sú to hneď štvrté dvere z práva" vysypal zo seba narýchlo akoby ho niekto naháňal alebo stopoval mu čas, že ako rýchlo to povie. "za chvíľu som tam" povedala som ticho zatiaľ čo som schádzala dole po schodoch na dané poschodie.
Všimla som si slabé svetlo, čo svietilo v miestnosti predomnou do ktorej som mala namierené. "Už som tu" vošla som do kancelárie a sadla si rovno na kreslo oproti Felixovi. "tak môžeš začať pomáhať s hľadaním dokumentov s tvojim menom a mojim, v tej polici oproti tej kliednke s papagájmi. Ja zatiaľ budem hľadať v počítači" pozrel na mňa asi tak na sekundu a potom sa znova venoval obrazovke čo bola pred ním a niečo klikal na klávesnici. "a ako sa chceš dostať do jeho počítača, ked bude mať podľa všetkého heslo?" "použijem toto?" s úsmevom 'ja nie som až tak blbý ako vyzerám' mi ukázal ružový papierik, kde ako som hneď zistila mal doktor napísané heslo. Fakt originálne, niekto sa vám sem vkradne a vy mu dáte ešte aj heslo aby to nemal tak zložité. "čím ma ešte prekvapíš?" ticho som zamrmlala počas toho ako som vstávala z kresla a išla k tím spisom. "neboj ešte veľa vecami ťa prekvapím, a na niektoré sa môžeš už teraz veľmi tešiť" žmurkol na mňa a nahodil ( ͡° ͜ʖ ͡°) face. "bože, ty nechutne prasa uchylné" hodím po ňom nejakú loptičku, čo bola na najbližšej poličke. Radšej som začala prezerať tie veci za sprievodu tichého smiechu z druhej strany miestnosti.
Párkrát som už mala chuť to tomu doktorovi v tej poličke upratať a usporiadať, lebo mal v tom úplný zmetok a nemal to zoradené podľa abecedy ako normálny ľudia. Proste pohádzané jedno cez druhé a už mi došlo prečo chodí na stretnutia o polhodinu skôr...
Zatiaľ čo ja som sa prehrabávala v tých spisoch a ignorovala som ten jeden fakt, tak Lix prehľadával počítač. "Mám to!!" vykríkol zrazu, čo ma vystrašilo natoľko, až som zhodila pár papierov z poličky, ktorú som práve prezerala. "pane bože, nabudúce aspoň varovanie že ideš kričať.... Vieš ako som sa zľakla?" hneď som sa postavila, že idem k nemu keď som si všimla nejaké dva spisy v červených obaloch, tak som ich zdvihla a nečakala som ze to budu práve naše spisy. Ale prečo boli jediné červené? Radšej som to neriešila a išla som si sadnúť k nemu, zatiaľ čo sa na mne stále smial kvôli tomu ako som zletela a ževraj som znela ako pískacia hračka.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(proste predstavte si, že to asi nejak takto vyzeralo xd)
"aj ja mam niečo, ale tak začni" pozerala som sa raz na neho a raz na obrazovku, podľa toho na čo ukazoval a tak. V rukách som stále držala tie naše dokumenty a potichu som ich študovala zatiaľ čo Lix mi vysvetľoval to čo zistil. Keď do rozprával, tak som si odfotila všetky veci čo sme našli, lebo však keby náhodou.
"okey, takže keď to tak zhrnieme, sme tu zbytočne lebo týmto divný slovám rozumie iba on a ako sme mali možnosť vidieť, nemá záujem nám pomôcť skôr ako o šesť mesiacov" "nooo ak to povieš takto, tak áno..." pozrel na mňa a z jeho výrazu som videla to sklamanie a.... strach? "tak to tu upracme a podme preč, kým si niekto všimne, že sme sa sem vlámali" postavila som sa s tým, že idem upratať tie rozhádzané spisy. "bez povšimnutia sa vám to nepodarilo vy dvaja" ozval sa tretí hlas a hneď som vedela, že máme dosť veľký prúser.
. . . . . . . . . . . Jeeej konečne sa vidíme pri novej časti, ktorá síce stojí za nič ale tak..... Môžete mi na ňu napísať názor ak chcete, možno čo by ste zmenili alebo čo si myslíte, že sa stane ďalej?
A musím povedať, že umieram zo SKZ... Tento comeback sa im vydaril a proste je úžasný a taký iný (samozrejme každý ich comeback je úžasný)
Inak happy birthday Han Jisung a Happy birthday Lee Felix!! ❤️❤️(aj keď to nemôžu vidieť ale nevadí xd)
A ešte keď vás tu takto pekne mám, choďte podporiť túto úžasná a talentovaný babu, ktorá začala písať svoj prvý príbeh a môžem povedať že je fakt úžasný, nájdete to na tomto profile llSisall ❤️
A tak na záver, no vidíme sa čoskoro 😉😂 (ten úžasný pocit , keď tento záver je pomaly dlhší ako celá časť😂😂)
