I.

760 45 0
                                    

... Sedím na zemi a hľadím na oblohu plnú hviezd. Rozmýšľam nad tým čo by sa mohlo stať, keď v tom sa pri mne objaví veľký plyšový medveď. Pozriem sa na neho s nechápavým pohľadom. Keď mi vtom niekto zakryje oči s rukami.
"Hádaj kto som? "ozval sa hlas ktorý by som spoznala vždy a všade.
"Môj anjel strážny?" usmejem sa a chytím tie ruky.
"Skoro" zasmial sa Felix a zložil ruky s mojich očí. Sadol si vedľa mňa a dal mi bozk na pery. Zčervenala som. "Začo si toto zaslúžim?" pozriem sa na neho.
"Len tak" odpovedal a usmial sa.
"A čo tento macko? Aj toho som dostala len tak." pozriem sa na plyšáka a potom na Felixa.
"Niesi mu rada, môžem si ho zobrať späť" zasmial sa a zobral plyšáka do rúk.
"Ani na to nemysli" začala som sa smiať a chcela som ho zobrať späť ku mne. Keď sa vtom Felix postavil a utekal s ním cez celú záhradu.
"Najskôr ma chyť a potom ho dostaneš späť" smial sa a ja som ho začala naháňať.
"No veď počkaj!" dobehla som ho a spadli sme na zem, pričom ja som spadla na Felixa. Začal ma štekliť a ja som sa smiala až my vypadli slzy z očí. Keď prestal ľahla som si vedľa neho, hlavu som mala na jeho hrudi a hľadeli sme na oblohu plnú farebných oblakov a hviezd čo pripomínali trblietavú cukrovú vatu.
"Ďakujem za to že si pri mne" povedal zrazu Felix.
"Vždy tu budem" povedala som ospalým hlasom.
"Čoskoro sa vidíme?" opýtal sa lebo vedel čo nasleduje.
"Čoskoro sa vidíme" povedala som popritom ako som zaspávala.

Close Your Eyes And DreamWhere stories live. Discover now