Close Your Eyes And Dream

XIII.

"SOM DOMAAA" zakričím na celý dom a potom si až spomeniem že otec išiel ráno preč a nevráti sa celý týždeň. Jediný kto ma mohol privítať bol ak tak Makki, ktorý ako som si aj myslela doslovne 'doletel' do chodby a začal po mne skákať ako zmyslu zbavený.
"ahoj, aj ja som rada že ťa vidím" ~aspoň s niekým to mám vzájomné~. Došla som do kuchyne a nasla som na stole nejaký papierik. ~čo to je?~. Prídem ku papieriku ktorý následne vezmem do rúk.
'HNEĎ AKO PRÍDEŠ DOMOV MI ZAVOLAJ, NEVIEM KDE SI ALE VER MI ŽE MÁŠ PROBLÉM!!!
OTEC'
"no super" zamrmlem a vytiahnem mobil aby som mu zavolala no keď si všimnem že mám viac ako 15 zmeškaných hovorov tak sa celkom začínam báť. Pomaly vytočím otcovo číslo a čakám na pomalú smrť ktorá sa blíži. Síce sa z otcom veľmi nerozprávame a nie sme si až tak blízky, no viem že sa o mňa zaujíma a viem aj to že nahnevať ho je to posledné čo človek urobí. Pri najlepšom mám zaracha na pol roka.
"KDE SI BOLA?" ~toto neznie dobre~
"ehmm aj tebe ahoj... heh" snažím sa odľahčiť situáciu.
"TERAZ NIE JE ČAS NA ZÁBAVU, ODPOVEDZ MI KDE SI BOLA RÁNO?" prečo robí takýto cirkus kvôli tomu?
"bola som sa prejsť lebo sa mi nedalo spať a zabudla som ti napísať lístok že idem von"
"aha, nech sa to už neopakuje. Dúfam že v škole si bola" no doriti, tak z tohto sa nevyhovorím.....alebo?
"nebolo mi dobre tak som nešla ale neboj zajtra pôjdem"
"to dúfam, choď spať nech to prejde aby si nemusela vymeškávať zbytočne" pred iesol kľudným hlasom a vďaka čomu som vedela ze mi uveril.
"dobre ocko, len asi ťa nejdem už vyrušovať určite máš veľa práce"
"dobre, oddýchni si aby ti bolo lepšie. Ahoj" zložil skôr ako som mu odzdravila. Víťazoslávne sa usmejem ~Dobre takže moje herecké schopnosti opäť zahviezdili~
Makki už okolo mňa pobehoval, vrtil sa a robil všetky možné veci aby upútal moju pozornosť.
"počkaj však už ti idem dať najesť" nasypala som mu granule a zatiaľ čo on ich jedol som sa išla hore osprchovať a prezliecť do čistých vecí. Napísala som babám že zajtra už pôjdem do školy a či by so mnou nešli ráno. Odpoveď som dostala do dvoch minút a presne tú ktorú som čakala. Nevedela som sa dočkať na ráno, no teraz som sa najviac tešila na večer. Makki si stihol spraviť miesto na mojej posteli a čakal pokým si vysuším vlasy. Vedela som ze chce ísť von tak mi niečo napadlo. Zdvihla som mobil a zavolala som Felixovi.
"áno Ji?" ozvalo sa z druhej strany.
"dostala som skvelý nápad nechcel by si ísť so mnou a s Makkim na prechádzku?"
"veľmi rád daj mi pol hodinu a som u teba"
"teším sa" zložila som a skočila som ku Makkimu pričom som sa usmievala ako idiot. Začala som ho škrabkať za ušami a robiť s ním blbosti. Zjavne vytušil že pôjdeme von a navyše že už asi prišiel Felix, takže zas zletel dolu do chodby a začal skákať po dverách. Zobrala som vodítko a rozbehla som sa dolu. Práve som dobehla dolu keď niekto zazvonil. Okamžite som otvorila dvere.
"ahoj" zakýval mi zatiaľ čo po ňom začal skákať Makki.
"bože aký je Makki už veľký" čudovala som sa že si ho pamätá. Zatiaľ čo som sa obliekala tak Makki bol zamestnaný prácou, teda otravovaním svojho nového kamaráta.
"myslím že môžme ísť" postavila som sa do dverí a Makkimu som dala vodítko. Ten sa začal vrtieť a ťahal ma ku bráničke. Naznačila som Felixovi nech zamkne.
"takže kde sa ideme prejsť?" mykla som plecami.
"neviem, potrebujem tohto tu nejako unaviť"
"dobre, takže ideme do parku a potom sa ešte uvidí" chytil ma za ruku.
Cestou do parku sme zas rozoberali všetko možné a Makki si spokojne vykračoval vedľa nás.
"tak a sme tu" sadol si na lavičku a ja som si sadla k nemu. Vypustila som Makkiho a ten sa rozbehol skúmať nové prostredie. Vždy sa prišiel však nachvíľu ukázať pričom nám nechával nejaké papeky a iné úlovky.
"nechceš ostať dnes u mňa?" neviem prečo som sa to opýtala.
"o čo na tvoj otec?" pozeral na mňa trosku prekvapene.
"nie je doma celý týždeň a vieš že večer nenávidím byť sama vo veľkých domoch" začala som sa hrať s prstami.
"v tom prípade s tebou ostanem, len si pôjdem po veci dobre" prikývnem.
"pôjdem s tebou" usmejem sa a položím si hlavu na jeho plece.
"takže teraz budeme čakať kým sa vybehá?"
"áno, včera som s ním nebola von tak mu to chýba"
-TIME SKIP-
Už sme sa vracali od Felixa ku mne domov. Cestou sme sa zastavili ešte v obchode kde sme nakúpili všetky možné sladkosti, chipsy, chrumky, tyčinky, popcorn a nejaké to pitie. Ako som otvorila tak môj štvornohý miláčik z posledných síl zabehol hore do mojej izby. Odhadujem že je teraz vyvalený cez celú posteľ.
"takže ja spravím popcorn ty si zatiaľ chod hore zaniesť veci" zamierila som do kuchyne kde som vybrala z mega veľkej tašky všetok popcorn čo sme kúpili. Počula som len kroky ktoré postupne prechádzali okolo mňa až po schody na ktorých bolo nasledne počuť tiché vŕzganie. Otvorila som mikrovlnku a dala do nej jeden z balíčkov popcornu následne som ju zavrela a spustila. Ticho v dome bolo prerušované praskanie, pukaním a strieľaním kukuricovych zrniečok. Takto sa to zopakovalo asi 6-krát. Ďalšie vŕzganie schodov mi oznámilo že Felix je tu.
"s čím pomôžem?"
"zober len tu veľkú tašku hore o popcorn sa postarám ja" otočím sa a sáčky vsypem do najväčšej misky v našom dome. Následne som tu misku zobrala a išla som hore. Felix išiel poprimne a keď sme došli do mojej izby zložil všetky veci ku posteli.
"toto si požičiam" zobral mi misku z rúk a sadol si na posteľ zatiaľ čo vyjedal z misky. Zobrala som počítač a išla som k nemu.
"takže aký film si potom pozrieme?"
"počom?" nechápavo po mne pozeral
"no ja sa idem ešte umyť a prezliecť do pyžama. A mohli by sme si zahrať nejakú predtým ako si úplne vyčerpaný ľahneme do postele s úmyslom sledovania filmov až do rána.......aj keď budeme v škole vyzerať ako zombie" to že som spomenula školu mi pripomenulo jeden malý háčik "len do školy nebudeme môcť ísť spolu, ty budeš musieť ísť trošku neskôr. Totižto s babami som sa dohodla že pôjdem s nimi."
"dobre"
"okey, tak zatiaľ rozmýšľaj nad nejakým filmom. Ja sa idem osprchovať" postavila som sa a zamierila som rovno do kúpeľne "A NEZJEDZ CELÝ POPCORN" zakričím z kúpeľne ešte predtym ako vstúpim do sprchy.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.