Close Your Eyes And Dream

XII.

Keďže som mala so sebou aj mobil tak o zobudenie som mala postarané. Teda budík som len vypla a spala som ďalej. No to vydržalo iba päť minút keďže sa ozval nejaký druhý budík a ja som si až teraz uvedomila že ležím v objatí s Felixom.
"Vypni ten budík inak ho rozbijem...." zahundrala som, lebo zvonil už dve minúty a ja som ráno strašne lenivá na takéto pohybové veci.
Jediný zvuk z jeho strany bolo len zavrčanie a už bolo konečne ticho. Ani jednému z nás sa nechcelo vstávať tak sme ostali ležať na lavičke v objatí.
Zrazu som sa prudko posadila a pozrela na hodinky.
"Felix!! Okamžite vstávaj mi sme zaspali!" on sa len pomrvil a stiahol ma naspäť do objatia.
"Ešte pár minút" už viem prečo toto stvorenie v kuse mešká.
"vstávaj!" buchnem ho slabo do do hrude. Už začínam byť nervózna a môj tón hlasu znie skôr naštvane.
"nekrič" rozospato sa na mňa pozrel a pevnejšie ma objal. Oči sa mu vkuse zatvárali, bol zlatý ako malé mačiatko ale teraz nebol čas myslieť na toto.
"zmeškali sme prvú hodinu! A ty mi povieš že nemám kričať? Vieš aký budeme mať problém ak teraz hneď nezodvihneme naše zadky a nedotrepeme sa do školy?" už som vážne nervózna.
"no tak nepôjdeš jeden deň do školy a?" zazrela som po ňom lebo on sa len otočil a pokračoval vo svojej nedokončenej práci.
"baby ma zabijú ak neprídem a teba zabijú učitelia" otočím ho späť k sebe "no jeden deň nezaškodí" zasmejem sa. Nemá zmysel sa s ním hádať lebo vždy výhra a dostane to čo chce.
"no vidíš, teraz zavri oči a spi" mrmlal popri tom ako znova zaspával.
"bože s tebou je nuda" keďže ma držal nemohla som sa nejako pohnúť a spať sa mi teda už vôbec nechcelo.
"hmmm" pomrvil sa a konečne otvoril oči
"a ty ma zas nenecháš vyspať" iba sa zasmejem a začnem do neho štuchať
"heeeej" začal sa smiať. 
"konečne nespíš" smejem sa na ňom a ďalej ho 'týram'. Chytí ma za ruky
"nechceš sa predsa vymeniť že nie?" pokrútim hlavou a začnem sa smiať pretože je strašne smiešny keď sa snaží tváriť vážne. Nechápavo na mňa pozrel 
"čo ti je?" ja som sa smiala ako priďobkaná a nevedela nič povedať. Po troch minútach som už pripomínala retardovaného lachtana ktorý tlieska a o chvíľu sa zrúbe z lavičky. "zavolajte jej pomoc ona sa zbláznila!" smial sa na mne a šteklil ma.
"p-p-prest-prestaaaaaň !!" už som mala kŕče v bruchu od toho smiechu.
"už to bude druhýkrát ale čo zato?" stále ma týra šteklením a ešte potrebuje aj vydierať?
"spravím všetko len už prestaaaň prosiiiim" konečne to utrpenie skončilo. Zazriem na neho a nadujem líca ako škrečok.
"oduté ale stale zlaté stvorenie" kvôli tomuto sa mi líca sfarbili trošku do červena.
"dobre čo chceš?" podozrivo sa uškrnie a ja sa bojím čo v tej jeho hlavičke behá po rozume. Nakloní sa ku mne
"len jednu malú pusinku" poťapká si na pery. Neviem prečo ale mám blbý pocit že ma niečo za lubom. No aj tak musím to splniť pre moje dobro. Nakloním sa k nemu a dám mu rýchlu detskú pusu. No on mi chyti tvár do rúk a vtisne mi ešte jednu dlhú pusu z ktorej som fakt prekvapená no neodtiahnem sa a tým sa začne dlhé bozkávanie (och joj čo to píšem xd ja takéto veci písať neviem~). Pretočí nás a ja skončím pod nim. Začína to byť viac vášnivejšie a ja začnem mať strach z toho ako by to skončilo. (teraz ma asi niekto nejdem menovať zabije xdd) 
"Felix toto nemôžme" zahanbene sa na neho pozriem. videla som že posmutnel ale hneď sa posadil
"tak poď so mnou ideme si dať raňajky. viem o jednom mieste kde robia úžasne hamburgery a takéto podobne nezdravé veľmi chutné veci." zasmeje sa a čaká nato pokým sa posadím čo aj hneď urobím. Čo by som ja nespravila pre jedlo však heh.
"kto bude dole posledný platí" rozbehnem sa zo smiechom dolu a nechám za sebou nechápajúceho Felixa. No do dvoch sekúnd bol za mnou a už ma chcel predbehnúť keby som sa nešmykla po zábradlí dole a vyhrala som
"PLATÍŠ!" rozosmejem sa.
"to nie je fér ti si začala skôr" teraz bol on ten čo sa hral na urazeného. Prídem k nemu a štuchnem ho do líca "cuteee" zasmejem sa. Snaží sa neusmiať a preto ho stuchnem znova "nerob mi" stále hrá odutého.
"Ale no taaak" tento krát ho už nestuchnem ale priblížim sa tvárou k nemu. Znervóznie a čaká čo urobím.
"no poďme rýchlo už som hladná" otočím sa a idem okolo klavíra. Pomaly prejdem rukou po jeho povrchu.
"zahraj niečo" zrazu už nie je urazený a stojí hneď za mnou. Cítim ako mi dýcha na krk a jeho ruky mám okolo pása.
"Felix ja už neviem hrať a navyše bolo by to strašné, veď ten klavír je rozladený. Poďme už radšej" neviem prečo ale vyznelo to smutne.
"dobre večer sa sem vrátime a ty mi niečo zahráš" pozriem na neho so zodvihnutým obočím
"a ešte sa obaja poserieme strachom" obaja sa rozosmejeme.
"ale stalo by to zato no pod rýchlo lebo už vidím ten účet keby sme išli neskôr lebo by si brala všetko možné" buchnem ho do pleca.
"pod lebo ak ti ublížim budem si to musieť platiť sama" zasmejem sa a vyjdem von.
"kde teraz?" chytil ma za ruku
"nechaj sa viesť" takto ma zaviedol ku nejakému malému obchodíku a tam sme boli asi do obeda . V kuse sme sa smiali a rozprávali si všetky zážitky zo života. Potom sme sa vybrali ku mne domov kde sme sa rozlúčili a dohodli že večer sa znova stretneme na tom mieste.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

. 

.

.

viem trvalo mi to dlho ale je tu nová časť 

...... Ako som povedala ze keď dostanem mobil niečo tu zmením... Takže
túto časť venujem tejto osobe ktorá ma musela dokopať k písaniu a taktiež mi s poslednými dvoma časťami pomohla XD
Toto je pre teba  neomullonely ❤️😂