Close Your Eyes And Dream

XXX.

ehe I'm back and I'm alive!!!  well okay bye for now xd užite si kapitolku 

„Ehmm kto si?"

---------------------------

Po tejto vete sa mu na tvári objavil bolestný výraz a len sa pousmial cez slzy, ktoré sa mu tvorili v očiach, zložil sa na zem a pozeral na ňu aby sme nevideli ako mu slzy stekajú po tvári. Prišlo mi ho ľúto a nechápala som čo sa deje.

„si v poriadku?" vidím, že nie je ale aj tak sa ho to opýtam. Prečo ho to tak rozhodilo, že ho nepoznám?

„a-ano som" povedal zatiaľ čo stále mal sklonenú hlavu a ani sa na mňa alebo doktorku nepozrel.

Nachvíľu som sa pozastavila a ostala ticho, rozmýšľala som čo mám robiť ďalej. Sedel tam akoby už nemal ani chuť do života, akoby mu niekto bodol nôž do chrbta a povedal mu nech sa usmieva. Doktorka vedľa mňa sa pozerala raz do svojich zápiskov a raz na nás.

„nechápem čo sa stalo, podľa záznamov by všetko malo byť v poriadku" listovala stranami a hľadal či tam niečo neprehliadla.

Ja som sa na ňu len pozrela a nenápadne som sa uškrnula, podľa všetkého si to všimla. Len som jej prstom naznačila nech ostane ticho, taktiež som sledovala tú kôpku na zemi, nech si ma nevšimne a nepokazí všetko. Videla som ako doktorka vydýchla akoby jej spadol kameň zo srdca a podľa všetkého pochopila čo chcem spraviť keď mi naznačila nech počkám.

„počkajte chvíľočku tu , idem si ešte po pár vecí a skontrolujem kde mohla nastať chyba," postavila sa a rýchlim krokom si išla po šálku s kávou a kreslo, odkiaľ si môže vychutnať scénu, ktorá o chvíľu začne. Milujem tú doktorku, nie aby ma zastavila ale ma aj v takejto hlúposti podporí.

Felix sa zatiaľ nepohol ani o milimeter a nereagoval na svet okolo seba. Ten ma zabije, ja to už vidím. Ešte chvíľu rozmýšľam či je o dobrý nápad, ale myslím, že už sa mi nenaskytne takáto šanca.

Pomaly si sadnem k nemu.

„hej Lixie, všetko bude v poriadku" objímem ho.

„to sa ti povie, keď na teba nikto- počkať," nachvíľu sa odmlčal a odtiahol sa odo mňa „ty si ma pamätáš?" pozeral na mňa tými jeho veľkými očami.

Len som prikývla s úsmevom.

„To je úžasné, ja som sa bál, že si naozaj zabudla," hodil sa na mňa a uväznil ma v objatí.

„na teba sa nedá zabudnúť" zasmejem sa.

„TAK PREČO SI HRALA ŽE MA NEPOZNÁŠ?" už mu to došlo, „SI NORMÁLNA JA SOM TU SKORO DOSTAL Z TEBA INFARKT, ŽE SI MA NEPAMÄTÁŠ."

„prepáč ale takúto možnosť už nebudem mať, toto bola šanca na vystrelenie si z teba, ktorú môžem použiť len raz.... a práve teraz nastal ten čas, čiže som to musela využiť" zasmiala som sa na ňom. Už som mohla vidieť, že sa z neho stáva to urazené dieťa.

„jasne to by si nebola ty" otočil sa mi chrbtom a čakal či doktorka ešte niečo chce povedať.

Našťastie nemala také zdĺhavé rozprávanie k tomuto, len zisťovala pár informácií a po chvíli nás pustila s tým, že sa na nás príde pozrieť a skontrolovať či všetko bude tak ako má byť.

~❀~

Cestou späť na hotel sa dohadujeme na tom ako a čo povieme ostatným. Môj návrh je jasný, hrať to že som zabudla na Felixa a pár iných vecí a to aby hral Felix urazeného (čo ak mám pravdu povedať hrať nemusí lebo urazený naozaj je). Felix na mňa chvíľu zazerá, ale samozrejme že nie je proti tomu návrhu a aj sa začne usmievať.