Close Your Eyes And Dream

VIII.

Viedol ma na nejaké miesto mne neznáme. Síce som sem chodievala na prázdniny a s rodičmi sme prechádzali mestom často, tu som ešte nebola. Zrazu sme vchádzali do jednej časti Soulu.
Ani jeden z nás nič nehovoril a tak sme len v tichosti prechádzali ulicou, ktorá sa pomaly zapĺňala ľuďmi čo odišli s práce na obed alebo deti ktoré bežali zo školy.
Vo vzduchu bolo cítiť jesenný vietor ktorý mi ladne prechádzal po pokožke. Kde tu padali listy a rozvoniavala horúca čokoláda zo stánkov. Všetko bolo naladené do jesenných farieb, a na oblohe ani jeden obláčik. Úžasný deň na strávenie von.
Konečne sme prišli na miesto ktoré on sám vybral. Bol to malý park, v samotnom strede parku bola fontána okolo ktorej bolo pár ľavičiek pri ktorých sa nachádzali lampy. Celý park bol obklopený stromami v odtieňoch od žltej do červenej. Listy zo stromov padali na chodník a vytvárali malé kôpky.
Stála by som tam ešte dlhú chvíľu a obdivovala toto miesto keby sa neozvalo odkašľanie z jeho strany. Pomaly som sa otočila na neho a išla si k nemu sadnúť.
"O čom si sa chcel porozprávať " zdvihla som svoj pohľad na neho a venovala mu celú moju pozornosť.
"Vieš chcel som sa ťa opýtať na niečo čo pochopíš asi len ty, dúfam teda" zasmial sa a jeho čierne oči mapovali moju tvár pokým sa nestretli s tými mojimi. Usmiala som sa a naznačila mu nech sa pýta.
Pomaly sa oprel o lavičku a pozrel smerom hore. Obrys jeho tváre bol dokonalý, plné pery, pehy na nose a lícach,..... Ji Ah prestaň, teraz nie je čas na rozplývanie. A zavri si ústa lebo ti v nich pristane mucha. Fajn, nebudem sa tu hádať s mojim vnútorným hlasom. Aj keď má pravdu, som tu pre niečo iné.
Opriem sa o lavičku, zavriem oči a vnímam zvuky prírody, spev vtákov, šum listov na stromoch a žblnkanie vody vo fontáne.
"Prečo sa nič nepýtaš?" pomaly otvorím oči a pozriem jeho smerom. Pozerá na mňa, a jeho oči sa znovu stretnú s mojimi. Rýchlo sa obzriem smerom k chodníku a hrám sa s prstami.
"Vyznie to blbo, ale si dievča ktoré každú noc stretávam v mojich snoch?" opýtal sa rovno a ja som trochu sčervenela v tvári.
"A ty chlapec v tých mojich?" zdvihnem opäť pohľad a vyhľadám tie tmavé oči ktoré ma uprene sledujú. Usmejem sa a čakám na to čo urobí. No keď sa chcel ku mne priblížiť, zazvonil mi mobil. Pozrela som sa naň a zhíkla som. Volala mi Yuna, úplne som zabudla nato že sme mali ísť von.
" Kde si? Akurát ideme smerom k tebe tak sa nachystaj. Okolo 10 minút sme u teba" zhrnula to tak rýchlo že som sa nestihla ani nadýchnuť.
"Ja....no.....mne so toho niečo vošlo, čo keby sme išli zajtra?" čakala som že mi niečo vykričí, ale bolo len ticho.
"....Fajn tak pôjdeme zajtra, ale tak som sa tešila. Večer si voláme, tak zatiaľ " počula som ako sa za ňou ozvalo tlmené 'kurva ja som sa na ňu tešil' a potom už iba smiech. Myslela som že sa na mňa nasere ale ona nič, úplne v kľude mi povie že je to v pohode a večer mi zavolá. A na ten hlas za ňou sa nevyjadrujem, no som rada že sa nebudem musieť pretvarovať že som nejaké milé dievča čo nenadáva, lebo bolo cítiť ze to je pre nich normálne . Konečne som odložila mobil a obzrela sa vedľa seba.
Felix na mňa ospravedlňujúco pozeral.
"Mala so niečo naplánované? Prečo si mi to nepovedala, nemuseli sme sem ísť."
"To je v pohode."
Potom sme sa rozprávali ešte hodinu a išli sme do mesta na horúcu čokoládu a koláčik. Smiali sme sa ako malé deti a preberali všetko možné, spoznali sme sa ešte viac a bola som vďačná že bol so mnou.
Keďže sa skôr stmievalo, prechádzali sme sa po tmavých uliciach mesta. Cítila som sa najlepšie na svete lebo bol vedľa mňa.
Po chvíli ma prechádzanie prestalo baviť a tak som si sadla na drevené palety čo boli pred jedným z obchodov. Felix si sadol vedľa mňa a ja som si položila hlavu na jeho plece.
"Už by som mala ísť" povedala som do ticha.
"Pôjdem s tebou" odpovedal a postavil sa spolu so mnou.
Cestou domov sme sa naháňali, a pred mojim domom sme sa dohodli že po mňa zajtra ráno príde.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Nová časť
Za chyby sa ospravedlňujem.
Dúfam že sa vám bude páčiť
♡Love you♡

(728 slov)