V sprche nechám kvapky teplej vody stekať po mojom tele. Rozmýšľam nad pár vecami a ticho si spievam.
Po 10 minútach výjdem von zo sprchy a prezliečiem sa do môjho pyžama a idem späť do izby."Už môžeš ísť" usmejem sa a sadnem si na posteľ. Pozeral po mne s úsmevom.
"čo je Felix?" zdvihnem pohľad k nemu.
"nič, len si zlatá" usmeje sa ako slniečko a už sa zdvíha z postele. Jemne zčervenám a zoberiem si počítač na nohy.
"v kúpeľni máš nachystaný uterák" pozerám na obrazovku počítača.
"ďakujem, za chvíľu som späť" počula som už len zavretie dverí a otočenie kľúčom na znak zamknutia.
Vyberal veľa zaujímavých filmov ale ani jeden nebol horror.... Našťastie. Niežeby som sa bála ale heh......... bojím sa.
Zatiaľ čo ja som sa venovala počítaču a mobilu, Felix bol v sprche. Pustila som nejakú hudbu aby nebolo ticho a prezerala som sociálne siete. Ticho som si spievala každú pesničku čo mi hrala. Teraz bola pustená pesnička Twit od Hwasy, túto pesničku milujem a celkovo aj tú speváčku. Obdivujem jej hlas,jej vizuál a proste všetko na nej.
Zatiaľ čo ja som si spievala Lix už stihol vyjsť zo sprchy a sledoval ma z kúpeľne. Nevšimla som si ho až dokým si neodkašľal. Hneď som bola ticho a celú pozornosť som venovala jemu.
"nemáš požičať niečo na oblečenie?.... Tak trošku som si zabudol zobrať pyžamo keď sme boli u nás" zasmial sa. Až teraz som si všimla že je iba v uteráku. Celá červená som prikývla.
"niečo nájdem" postavila som sa a išla niečo nájsť k otcovi. Aši po 15 minútach som vybrala niečo schopné na neho, bohužiaľ to nebolo čierne čo sa mu určite páčiť nebude. Ale čo on si zabudol pyžamo nie ja, tak nech sa nesťažuje nato čo dostane.Toto bolo jediné pyžamo čo sa dalo použiť a ani som nevedela že ho otec má, väčšinou ma nejaké staromódne veci ale toto bolo niečo nové. Niečo čo mu asi musela kúpiť mama, dúfam že mu nebude vadiť že si to požičiam a ak to stihnem oprať a dať na miesto pochybujem že niečo zistí.
Vrátila som sa späť do izby a zaklopala na kúpeľňu, keďže Felix sa do nej očividne znovu zavrel.
"uterák! " stala som čelom k stene a ruku s uterákom som mala natiahnutú ku dverám. Počula som otvorenie dverí.
"ďakujem" zobral uterák a znovu sa tam zavrel. Neviem prečo ale bola som červená ako paradajka. Sadla som si na posteľ a čumela do blba.
~dievča toto sa ti podarilo, otec nieje deň doma a ty už máš chalana v dome~ jemne sa usmejem. Duchom ne prítomne som stále hľadela na jeden bod v izbe, bola to fotka s mojou mamou. Vlastne som si ani neuvedomila že sa tam pozerám pokým sa neotvorili dvere od kúpeľne a môj pohľad nesmeroval tam. Keď som si ho prezrela v tom pyžame, mala som čo robiť aby som sa nezačala smiať. Niežeby mu bolo veľké alebo by sa mu nehodilo. Ale skôr ten výraz jeho tváre a tie pestré farby čo mal na sebe ma prinútili k úsmevu.
"mal by si nosiť takéto farby častejšie, nie len vkuse čiernu" žmurknem na neho.
"hovorí tá, čo keby nemala farebnú uniformu, tak by vkuse chodila v čiernom?"
"presne tak" zasmejem sa.
"a vlastne prečo ty nenosíš uniformu? Podľa mňa by ti pristala"
"nepáči sa mi a je nepohodlná a taktiež nechcem zo seba robiť debila" zazrela som na neho "navyše chalani na tejto škole nemusia nosiť uniformu, dievčatá bohužiaľ tú smolu majú"
"to ale nie je fér" povzdychnem si.
"máš pravdu Alex" prekvapene na neho pozriem.
"odkiaľ vieš moje anglické meno? Nikdy som ho ešte nespomenula"
"mám svoje zdroje a tak tiež radšej používaš toto meno ako to kórejské"
"čo všetko o mne ešte vieš?"
"len pár vecí... Na čo si alergická, čoho sa bojíš, kedy máš narodeniny, tvoje obľúbené farby a čísla, krvnú skupinu, obľúbených spevákov a tak ďalej" zasmial sa "takže skoro všetko"
Keby som v tú chvíľu nesedela, tak by som asi padla na riť. Sadol si ku mne a roztrapatil mi vlasy.
"zavri si ústa lebo ti tam niečo v letí" zasmial sa a ja som sa na neho pozrela.
"to myslíš vážne že toho toľko o mne vieš?" prikývol "začínam sa ťa báť...... Lee Yongbok" uškrniem sa.
"to si nepovedala" ukázal na mňa prstom a ja som už so smiechom prikývla
"to odvoláš"
"a čo ak nie?" provokatívne na neho pozerám.
"tak potom" nedokončil a iba ma začal štekliť. Smiala som sa ako zmyslu zbavená, mykala som sa a kopala nohami.
"pre-prestaaaň ~~" plakala som od smiechu.
"nie"
"P-prosím~"
"čo zato?" ~nevydieraj ma Yongbok~
"všetko" usmial sa a pustil ma. Lapala som po dychu.
"tak a teraz mi daj pusu" poťapkal si na pery. Povzdychla som si a naklonil sa k nemu.
"aby si vedel, teraz to robím kvôli tomu trestu" dám mu deckú pusu a odtiahnem sa.
Zakňučal jak malé dieťa ktorému ste vzali hračku. Usmiala som sa a s počítačom som si ľahla na posteľ.
"a teraz tie filmy" zapištím ako malé dieťa. Ľahne si ku mne a naša filmová noc môže začať..
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Hello
Som tu zas s novou časťou.
Dúfam ze sa bude páčiť aj keď mam pocit že je o ničom.😅
Love ya♡
YOU ARE READING
Close Your Eyes And Dream
FanfictionČo sa stane ak osoba o ktorej si myslíte, že existuje len vo vašich snoch , sa zrazu objaví vo vašom reálnom živote? Zistíte, že ten druhý o vás sníval tiež, a že teraz vás konečne má pri sebe aj v reálnej podobe. No aké to bude keď sa sny a realit...