XXI.

182 15 20
                                    

Hneď ako som prišla domov, tak som si len odložila veci do izby a išla dolu do kuchyne si spraviť kávu, aby som vydržala byť dlho hore. Totižto, rozhodla som sa zistiť dôvod toho prečo sa moje sny a realita miešajú dokopy.

S pohárom som sa vybrala hore do izby a sadla som si na posteľ, ku sebe som si zobrala počítač na ktorom som začala vyhľadávať veci spoločne s mojou situáciou.

Ani po polhodine hľadania som nič nenašla k tomu, až na to že sa mi stále ukazovalo nejaké Centrum výskumu snov (CVS).... Síce som vedela že mi to asi nepomôže, ale tak rozklikla som tú stránku. Na moje prekvapenie mi niečím bola známa, teda to jej logo. Hneď som si spomenula na niečo. Rozbehla som sa ku dverám na povalu (pôjd).

Vyšla som hore po schodoch a so svetlom z mobilu som si svietila na cestu, keďže tu svetlá nefungovali, teda presnejšie bolo treba iba vymeniť žiarovky.  Keďže som poznala starkú a jej záľubu v ponechávaní si zbytočných vecí, hneď som vedela kde som mala ísť. Ako som predpokladala našla som nie veľmi veľkú, starú krabicu kde boli odložené listy, pohľadnice a ešte nejaké malé papieriky.

Vybrala som odtiaľ pár listov a našla som na nich to čo som potrebovala

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Vybrala som odtiaľ pár listov a našla som na nich to čo som potrebovala. Totižto na tých listoch (ktoré boli väčšinou priania k narodeninám, alebo sa tam nachádzali otázky ohľadom toho ako sa cítim a aké som mala sny) bola vždy tá istá pečiatka, kde bolo logo CVS.

Aj s tou krabicou som sa vrátila späť do izby a tam sa mi naskytol pohľad na Makkiho ako sa hrá s nejakým malým zvieraťom. Stála som vo dverách a rozmýšľala či to je sen a ja potrebujem súrne pomoc, alebo proste Makki je šikovný a fakt to zviera niekde našiel. Teda ja pomoc fakt potrebujem, lebo už neviem čo je realita a čo sen.

Vďaka tým listom som zistila, že kto bol môj doktor, alebo ký otec to je, čo sa o mňa staral keď som prišla do toho ústavu. Teda aspoň si myslím, keďže sa tam objavovalo stále to isté meno a dá sa povedať že vkuse tie isté otázky...takže áno bol to ten istý človek. (toto asi je najväčšia blbosť čo zo mňa mohla vypadnúť, ale čo už no).

Vyhľadala som si aj adresu toho centra a zistila som že sa to nachádza v areály školy kde chodím, takže zajtra si spravím malý výlet.

Len tak mi napadlo, nebude mať Lix rovnaké listy alebo veci z toho centra? Asi by sa mu oplatilo napísať alebo zavolať, že či mu to niečo nepripomína.

Samozrejme som mu musela zavolať o.......jedenastej večer? To je vážne už toľko? Veď ešte päť minút dozadu bolo len pol štvrtej. Nevadí no, stáva sa, keď človek pracuje čas mu ubieha nenormálne rýchlo... Alebo to tak nie je? Neviem teraz, je neskoro na to používať môj mozog.

"Alex? Čo sa de-"
"AAAAA.... doriti Lix" skoro by som zabudla na to že som volala Lixovi. A vlastne som zabudla aj na to, že keď sa zobudí tak ma hlas démona.
"to si mi volala iba kvôli tomu aby si mi tu zhučala do ucha? Vážne Alex, nemohlo to počkať do zajtra?" viem si predstaviť ten jeho vážny pohľad a tón hlasu, ktorý sa snažil mať aj napriek tomu že mal zavreté oči kvôli náhle u prebudeniu a každú chvíľu by mohol znovu zaspať.
" nie kvôli tomu nie, len že či ti niečo hovorí CVS"
"CV- čo?, Alex ak si si nevšimla ešte tak dve minúty dozadu som spal. Teraz by som ti nevedel povedať ani kde je môj plyšák, ktorý mi pred chvíľou padol na zem.... Nie to ešte ti povedať či viem čo je Centrum výskumu snov" bolo počuť ako zavrčal, lebo do niečoho narazil.
"nerada ti to hovorím ale tak nejak si mi povedal čo to je, lebo ja som spomenula len CVS a ty si mi rovno povedal čo to je"
"dobre, niečo mi to hovorí... Ale pre boha živého ja chcem spať takže máš ešte niečo na srdci alebo môžem vkľude pokračovať?" hmm toto je teda milý felix, normálne zlatíčko rozkošné. Ponaučenie do budúcna, nevolajte Lixovi keď spí, lebo vás potom zabíja pohľadom cez mobil.
"Už len to že, zajtra si urobíme po škole taký malý výlet, takže sa poriadne vyspi a dobruuu"
"aah konečne... Dobrú" zrušil hovor. Milý to chalan... Síce ja by som asi nebola na tom inak keby ma niekto zobudil kvôli takejto hlúposti.

Pripravila som si veci na zajtra, listy som si zbalila do tašky a veci z postele som si spratala na miesto kde majú byť. Ľahla som si späť do postele, kde už spal Makki....nechápem ako ten pes môže buď spať celé dni alebo nespať aj týždeň a keď nespí on nespí nikto. Potvora malá chlpatá.

Ráno som sa zobudila celkom skoro. A vybehla som z postele a pripravila sa do školy. Asi tak v priebehu desiatich minút som bola hotová a už vlastne aj na ceste do školy. Žeby som sa tak tešila na to co som mala dnes pripravené?

Moju cestu do školy mi spríjemňovali celkom divné veci, ale tak už mi to je jedno. Dnes možno zistím prečo sa tomu tak deje.

"Alex so všetkou úctou k tebe, samozrejme že ťa mám veľmi rád...... Ale tebe už načisto drbe? Chceš tam len tak prísť že.... Dobryyy ja som tu bola asi tak pred 5 rokmi, pamätáte si ma, jasné že si ma pamätáte. No počúvajte tu nastal taký problém, moje sny sa miešajú s realitou a tuto pri kolegovi je to rovnako. Takže sme prišli sem aby ste nám povedali, prečo je tomu tak" snažil sa rozprávať ako ja, ale ja tak vôbec neznie! Hneď na konci sa usmial ako nejaká hyena a potom hneď mal späť ten svoj vážny výraz.  Samozrejme že drama queen, ktorou aj je, sa musela ozvať. Totižto stali sme pred budovou CVS.
"nie, pôjdeme tam ako normálni ľudia. Opýtame sa že či sa môžeme stretnúť s doktorom Kim-om Jongwoon-om, a proste sa s ním porozprávame, keďže o nás oboch sa staral...mal by vedieť prečo sa to deje" ujasnila som mu to a išla som pomaly dnu do budovy, Lix samozrejme letel za mnou.

mal by vedieť prečo sa to deje" ujasnila som mu to a išla som pomaly dnu do budovy, Lix samozrejme letel za mnou

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Hneď ako sme vošli dnu, prekvapene som okolo seba pozerala. Ako neviem či táto budova je rovnako spravená ako tie stany čo mal Harry Potter, že proste z vonku to vyzerá malé a keď prídete dnu tak proste je to tam extrémne veľké.

Išli sme na recepciu a tam sme čakali pokým si nás niekto všimne.

Samozrejme sme nevedeli, že aký "malý" problém na nás čaká.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

Má zmysel tu niečo písať?

Užite si novú časť (aaaj keď je o ničom) a konečne môžem povedať že sa tu v tomto príbehu začína niečo diať.

No a mojim menším snom je dokončiť túto knihu do konca augusta. (už teraz viem že to nedám ale tak pssst)

dúfam že sa máte dobre a že si užívate prázdniny naplno

Close Your Eyes And DreamWhere stories live. Discover now