My Demons

18. Kapitola

Dúfala som, že na mňa Namjoon zabudol. Celý deň sa neukázal. Večer však po mňa prišli stráže, aby ma k nemu vzali. Dúfala som, že neurobí to, o čom hovorila tá žena. Vôbec som sa nebránila, aj tak som nemala šancu. Priviedli ma k jeho spálni. Dovnútra som vošla už sama. Snáď ma chce len zabiť.

Porozhliadla som sa. Namjoon stál pri okne. Ruky mal za chrbtom. Akoby čakal, že k nemu prídem sama. Na chvíľu som aj chcela, čosi ma k nemu ťahalo. Zahryzla som si do vnútornej strany líca a pozrela do zeme.

,,Budem na teba čakať ešte dlho?" spýtal sa nedočkavo.

Povzdychla som si a vykročila k nemu. Nech ma čaká čokoľvek, chcem to mať za sebou. Zastavila som sa tesne za ním, zrak som stále upierala do zeme. Namjoon sa ku mne otočil. Cítila som na sebe jeho pohľad. Neviem, či mi bol práve príjemný. Nepáčilo sa mi, že mi jeho pohľad spôsoboval páľavu na celom tele, ale malá časť môjho ja nechcela, aby sa na mňa prestal pozerať.

,,Pamätáš si ako som ťa sem priviedol?" spýtal sa potichu.

Prikývla som. Tesne po tom, ako upálil moju matku zaživa.

,,A ako som ti objasnil pár pravidiel? Skús mi ich zopakovať."

Tie pravidlá mi vyšumeli z hlavy. A hoci som si na ne trochu spomenula, mala som pocit, že pre mňa aj tak nikdy neplatili. Preňho som vždy bola výnimkou. Niečo mi hovorí, že som si v podstate mohla robiť čo sa mi zachcelo, hneval by sa len chvíľu a vzápätí by nad tým len mávol rukou.

,,Nepozerať sa kráľovi do očí. Nechodiť do kráľových osobných komnát..."

,,Porušila si ich."

Prudko som zdvihla hlavu, aby som sa bránila proti týmto obvineniam. Áno, ale koľkokrát to bolo jeho pričinením? Nechápala som jeho úškrn. Vtedy som si uvedomila, že opäť porušujem jeho pravidlá. Pozerala som mu do očí. S ťažkým vzdychom som opäť sklonila hlavu k zemi. Môžem teda počítať s vyšším trestom. 

Na líci som pocítila jeho ruku. Zase som chcela zdvihnúť zrak a pozrieť mu do tváre aby som mohla z jeho výrazu nejak vyčítať, čo môžem očakávať. Musela som tomu pokušeniu odolať. Jeho dotyk bol horúci ako oheň. A ja som chcela, aby ma ten oheň upálil. Čo mi to len urobil, že takto premýšľam?

Prstami prešiel z môjho líca na bradu, aby mi ju jemne nadvihol. Opäť som sa mu dívala do očí. Spomenula som si aký bol posadnutý tým, aby dokázal že nie som človek. Čosi ho na mne fascinovalo vždy, keď sa na mňa pozrel. Teraz som cítila presne to isté. Jeho oči náhla sčervenali. To bol démon. Nedokázala som od neho odtrhnúť zrak.

,,Čo mi to robíš?"

Ťažko sa mi rozprávalo, plietol sa mi jazyk. Začínalo mi byť neuveriteľne horúco. Motala sa mi hlava. Chytila som sa ho, nedokázala som udržať rovnováhu. Zhlboka som dýchala. V izbe zrazu nebolo dosť kyslíka. Jeho ruky si ma k sebe majetnícky pritiahli. Zavrela som oči a oprela sa oňho.

Namjoon pov

Hana sa ešte párkrát zhlboka nadýchla, potom prestala vnímať. Po tvári jej stekal studený pot. Uložil som ju do svojej postele. Na krátku chvíľu ma ovládol môj démon a toto jej urobil. Teraz bude pod jeho vplyvom.

Čo si jej to urobil?

Ty vieš čo som urobil.

Nemal si to robiť, teraz si zničil našu poslednú nádej.

Akú nádej? Žiadnu sme nemali.

Ale mali. Mohla nám odpustiť.

Určite by nám hneď odpustila.

Nie hneď, časom.

To mám čakať? A ako dlho?

Áno, ľudia bežne čakajú na odpustenie, lebo to potrebuje čas, aby si znovu dôverovali. Aj keby to trvalo roky.

My dvaja nie sme ľudia, Namjoon. Nie si práve trpezlivý a ja už vôbec nie. Urobil som to najlepšie pre nás oboch.

Alebo skôr len to, čo ti prišlo vhod. Nie je to pravé, keď je tvojou bábkou.

Nebude mojou bábkou, len som na ňu použil malé kúzlo.

Aké kúzlo?

Kúzlo lásky. Dosť silné na to, aby nám vydržalo do konca života.

Kúzlo lásky. Ten, na koho sa použije, bude milovať človeka, ktorého uvidí po prebudení ako prvého až do konca života. Hoci som chcel zaprieť všetky city, nie som toho schopný. Chcem Hanu, chcem jej lásku. Mám ale nárok vziať si to takto? Doteraz som si vždy bral všetko čo som chcel a nebral som ohľad na nič a na nikoho. Lenže tu musím brať ohľad na Hanu, nie je to jej slobodná vôľa. 

Ani neviem ako by som mohol také kúzlo zlomiť. Patrí k skupine zakázaných kúziel, ktoré poznajú len démoni a niekoľko vyvolených čarodejníc. Napriek tomu, že zdieľame jednu myseľ, môj démon informácie o tomto kúzle skrýval. Hana sa začala prebúdzať. Vymyslím niečo neskôr. To by už však mohlo byť neskoro.

,,Namjoon," oslovil ma sladký hlas.

Už je neskoro. Pozerala sa na mňa s veľkým úsmevom a snažila sa vymotať z prikrývok čo najrýchlejšie. Nemohol som si nevšimnúť jej rozšírené zreničky, efekt kúzla. Podarilo sa jej vyslobodiť a rozbehla sa ku mne. Kašľať na protikúzlo. Komu ublížim, ak jej budem jednoducho tú lásku opätovať?

Zovrel som ju v pevnom objatí, ktoré mi opätovala rovnako silno. Keď som ju držal v náručí, môj démon spokojne zapriadol. Ignoroval som ho a vychutnával si to blaho. Vzápätí ma začala bozkávať na tvár. Nemohol som sa ubrániť úsmevu. Bolo to nečakané, ale neskutočne príjemné. Odvážil som sa spojiť naše pery. Hana sa nebránila, spolupracovala. Niečo mi hovorilo, že je to skutočné, že to nie je len kúzlom. Nech je ako chce, beriem to, čo mám.