My Demons

4. Kapitola

Jisoo sa rozhodla, že už nič nenechá náhode. Neustále sa ma pokúšala držať čo najďalej od kráľa. Napriek jej snahe sa ku mne aj tak svojím spôsobom dostal. Nemohla som naňho totiž prestať myslieť. V tú noc som mala zomrieť, aby čo najrýchlejšie nabral sily. Prečo ma nechal žiť? Dokonca pochyboval o tom, či som obyčajný človek! Začínala si myslieť, že som mala zostať s mamou. 

,,Hana? Kde si?" volala na mňa Jisoo.

Rýchlo som k nej pribehla. Dostala som vedro s vodou a mop, aby som umyla sálu, v ktorej sa konajú spoločenské udalosti. Začala som teda čo najskôr, ale neustále som obdivovala tú miestnosť. Na celom zámku nebola miestnosť, v ktorej by bolo viac svetla. Fascinoval ma krištáľový luster i nádherné maľby na strope.

Ako malá som často snívala o tom, že sa zo mňa raz stane princezná a každý deň budem niečo oslavovať. Táto detská túžba sa za ten čas zmenila na obyčajný sen, ale držal sa môjho srdca. Zasnívala som sa a predstavovala si svoj detský sen v realite. Tancovala som po sále s mopom ako s partnerom. Pri každej otočke som sa usmievala čoraz viac, až som sa nakoniec smiala nahlas.

,,Hej! Neulievaj sa!"

Ten prísny hlas ma neuveriteľne vydesil. Vykríkla som od ľaku, noha sa mi nejak zamotala a pri páde na zem som zhodila vedro s vodou. Poriadne som si poudierala chrbát. Podoprela som sa rukami a pozrela sa na nahnevaného muža, ktorý očividne nebol spokojný s tým, čo práve videl.

,,Ty máš čas si tancovať pri práci?! Máš toho málo?! Ja ti povinnosti pridám, ak je treba! Kto vôbec si?! Ešte som ťa poriadne nevidel!"

,,Som Hana, pane."

Poriadne si ma prezrel a zatváril sa znechutene. Vzal mop do ruky a obzrel si moju prácu. ,,Tomuto hovoríš čistá podlaha?!"

Ukázal na špinu na zemi. Špinu, ktorú priniesol na topánkach on. Hodil po mne mop a surovo ma vytiahol na nohy. ,,Poriadne to umy, inak uvidíš! Postarám sa, aby ťa kráľ náležite potrestal!"

Otočil sa na päte a odišiel. S povzdychom som vzala do rúk mop a znovu umývala. Keď som bola hotová, vzala som prázdne vedro a vracala sa za Jisoo. Pohmkávala som si, keď som zrazu zbadala ako ku mne kráča niekto s hromadou látok v rukách. Chudák, nevidel ani na cestu. Ustúpila som mu, no on do mňa aj tak vrazil. Látky skončili na zemi.

,,Och, veľmi ma to mrzí," ospravedlnil sa hneď.

,,To je v poriadku, pomôžem ti." Pozbierali sme všetky veci, čo mu popadali, a podala som mu ich tak, aby aj videl na cestu.

,,Som Jungkook, mimochodom."

,,Teší ma, ja som Hana. Mrzí ma to, ale musím sa ponáhľať. Povinnosti volajú."

Jungkook sa chápavo usmial, zamával mi a snažil sa nepustiť veci, ktoré niesol. S malým úsmevom na tvári som pokračovala až do kuchyne, kde ma čakala Jisoo. Rozprával sa s ňou ten muž, ktorý mi vynadal za tú podlahu.

,,Tu je! To je ona! Tá, čo nerobí svoju prácu tak, ako má! Mala by si ju vyhodiť! Také dievčatá nemajú..."

Jisoo vzala do ruky panvicu a ovalila ho ňou po hlave. Nikdy, nikdy v živote nesmiem nahnevať Jisoo.

,,Mark, buď už ticho! Nikoho tie tvoje nezmyselné drísty nezaujímajú! Hana si svoje povinnosti plní ako sa patrí, na rozdiel od teba. Knižnica je stále plná prachu."

Jisoo ma objala okolo pliec a nežne ma potiahla k peci. V hrncoch to vrelo jedna radosť. ,,Budem ťa potrebovať tu v kuchyni, drahá. Mark, knižnica na teba čaká, tak šup! Bež!"

Mark niečo zamrmlal, no nakoniec šiel. Ostatné slúžky nám pomáhali ostošesť. Ani pri príchode kráľa sa tak nesnažili.

,,Jisoo, prečo je taký zhon?" spýtala som sa pri krájaní mrkvy.

,,Očakávame návštevu, nie hocijakú. Ako vieš, náš kráľ má svojho démona, ktorý je veľmi mocný. Jeho moc chce využiť čarodejnica a na oplátku ponúkne kráľovi mier a svoje služby."

,,Čarodejnica?" spýtala som sa neveriacky.

,,Áno, madam Luna. Neviem, čo od kráľa potrebuje, ale zrejme to bude niečo dôležité."

Madam Luna bola známa čarodejnica z hôr. Každý sa jej obával, pretože bola takmer taká mocná ako náš kráľ a jeho démon. Ak by sa spojili, nič by ich nemohlo zastaviť. Kto vie, ako by využili spojené sily. Ako poznám nášho kráľa, dobre asi nie.

,,Už je tu! Už prišla!" kričal ktosi o hodinu neskôr.

Cez okno kuchyne som sa pozrela vonku. Priletela na metle, pristála elegantne a ladne. Tvár mala ukrytú pod kapucňou modrého plášťa. Zo zámku vyšiel kráľ a bez slova spolu vstúpili dovnútra. Hneď sa začalo niesť jedlo. Všetko šlo ako masle, až kým neprišiel čas na dezert v podobe melónu. Niektoré kúsky zostali na zemi a Jisoo sa pošmykla. Vykríkla od bolesti a chytila sa za nohu. Rýchlo som jej s Markom pomohla vstať a posadiť sa na stoličku.

,,To nevyzerá dobre. Musíš si to dať ošetriť," povedal Mark rozhodne a vzal Jisoo do náručia.

,,Ruky preč od mojej manželky!" zvolal Jimin a vzal si Jisoo do svojho náručia.

Mark zdvihol ruky na obranu. Jimin mu ukázal jazyk a odniesol Jisoo preč. Snáď to nebude vážne! Mark vzal tácku s dezertom a podal mi ju.

,,Pôjdeš to odniesť ty, ešte si nič neodniesla. Nepozeraj sa tak na mňa a padaj! Mimochodom, už nie sú v jedálni, ale v kráľovnej pracovni. "

Prikývla som a šliapala po schodoch hore. Bála som sa, či nebudem potrestaná. Kráľ mi hneď na začiatku zakázal vstup do jeho komnát. 

,,Preboha živého, snažím sa ti vyjsť v ústrety, ale ty nechceš spolupracovať! Ponúkam ti spojenectvo, svoju silu! Čo viac chceš?!"

Madam Luna znela zúfalo. Rýchlo som vstúpila dovnútra a položila dezert na stôl. Madam Luna sa na mňa pozerala s neskrývaným záujmom.

,,A kto je toto? Ešte som ju nevidela."

,,To je nová slúžka, Hana."

Madam Luna ma potiahla za rukáv k sebe. ,,Pozri sa na mňa, dievčatko."

Váhavo som zdvihla zrak a pozrela madam Lune do očí. So záujmom si ma prezerala . Bola som zmätená, keď ma požiadala o to, aby som tam ostala s nimi. Kráľ sa na mňa uprene díval až napokon súhlasil. Sedela som oproti madam Lune, ktorá sa na mňa neustále dívala. Nebola som si istá, či je mi to príjemné.

,,Ponúkaš mi veľa, ale nie dosť," pousmial sa kráľ.