My Demons

12. Kapitola

Warning!
Warning!
Warning! smut... Prichádza 😏😏 dala by som že mladší ako 15 nečítať ale kto už len mňa bude počúvať 😂😂

Bora pov
Kyungsoo so mnou dorazil do svojho zámku. Bolo to tu ešte temnejšie a horšie ako u nás doma. Ach, domov, do ktorého sa už nikdy nevrátim! Už teraz je mi smutno. Ale teraz ma zabijú, alebo ma budú mučiť. Prichádza koniec môjho príbehu.

,,Nový domov sa ti dúfam páči, princezná," zasmial sa Kyungsoo a kamsi ma vliekol tmavou chodbou.

Čoskoro sme sa ocitli v spálni. Nechápala som prečo, ale keď sa na mňa pozrel, pochopila som to. V jeho temných očiach sa dalo čítať ako v knihe. Roztriasla som sa ako osika.

,,Viem, čo si urobila. Zachránila si tú malú pred smrťou. To ona bola Hana. Nemám pravdu, Bora?"

Stuhla mi krv v žilách. Vedel to. Vedel to a celý čas! Len to s nami hral, zrejme pre vlastné pobavenie. Teraz som si úplne istá, že moja smrť bude pomalá a bolestivá, ak sa jej teda dočkám. Nečakala som však, že ma tak rýchlo hodí na posteľ. Vykríkla som od prekvapenia. Prešiel nado mňa a celú si ma prezeral. Nedokázala som sa ani pohnúť.

,,Tak nádherné dievča a robilo len učiteľku. Pritom mohlo byť kráľovnou," mrmlal si Kyungsoo popod nos a bozkával mi krk.

Jeho pery mi rozohriali pokožku a mierne som poskočila. Bolo to čosi nové. Nezvyčajné. Zakázané a zlé, ale páčilo sa mi to. Možno až príliš.  Zakázané ovocie chutí najlepšie, no môže v sebe skrývať jed.

,,Bora, budeš moja. Moja kráľovná."

Len tie slová som vnímala, kým nás oboch zbavil oblečenia. Chcela som sa tomu plne oddať. Nebolo to správne. Bola som zradkyňou za to, čo som sa chystala urobiť. Lenže zároveň to bola moja cesta k slobode, ktorú v rukách už viac nedrží Namjoon. Môžem mať moc, lásku, vášeň, všetko, čo som kedy chcela. A zábrany, ktoré som kedysi mávala, razom zmizli. Namiesto nich prišli vášnivé bozky môjho nového kráľa, pre ktorého nebudem služobníčkou plniacou rozkazy, ale jeho kráľovná, ktorá ich vydáva spolu s ním. Okolitý svet bol preč, vnímala som len tie bozky, až kým neprišla ostrá bolesť, ktorú som pocítila. Vzal si moju nevinnosť. Už som bola len jeho.

,,Neboj, moja drahá. Čoskoro pocítiš len a len slasť."

A mal pravdu. Keď sa začal vo mne hýbať, z úst sa mi drali vzdychy, za ktoré by sa ani lacné devy hanbiť nemuseli. Natiahla som ruky, aby som ho sebe stiahla ešte bližšie. Teraz keď ma mal, som sa od neho nikdy nechcela odtrhnúť. Nechty som mu zaryla do chrbta, kým ma privádzal na vrchol slasti.

(Monika ty čo robíš so svojím životom? Nechce niekto založiť zbierku na moje liečenie?)

Hana pov
Čoskoro ku mne prišla Jisoo. Rýchlo ma prezrela a keď videla, že som v poriadku, snažila sa ma upokojiť. Stále som však plakala. Chúďa Bora! Čo ak zomrie len kvôli mne? Môžu ju tam týrať najhoršími možnými spôsobmi.

,,Už sa toľko netráp, drahá. Bora nám bude všetkým chýbať a všetci sa o ňu bojíme, ale zachránila ťa. Je to odvážne dievča a som si istá, že bude v poriadku. A kráľ ju zachráni, uvidíš. Sľúbil ti to predsa."

Keby pri mne nebola Jisoo, nezvládla by som to. Zrejme by som si niečo urobila. Silno som ju objala a plakala jej na pleci, až som zaspala. Zobudila som sa však sama, uložená v posteli a zakrytá až po uši. Jisoo ma zrejme uložila. Rýchlo som sa upravila a dobre som urobila. Akurát po mňa prišiel Hoseok a bral ma do jedálne, kde už čakal Namjoon.

,,Nechaj nás osamote," povedal a Hoseok odišiel.

Namjoon sa otočil na mňa.

,,Už sa cítiš lepšie?"

Tá starostlivosť ma prekvapila. Nečakala som, že sa bude o mňa až tak zaujímať. Spomenula som si na včerajšieho útočníka a jeho slová o Namjoonovi. Že je mnou priam posadnutý. Naozaj je to tak?

,,T-trochu."

,,Zachránim ju. Sľubujem."

Odvážila som sa pozrieť mu do očí. Myslel to vážne. Vďačne som sa naňho usmiala. Spolu sme si sadli za stôl a začali jesť. Panovalo medzi nami ticho, bolo počuť len štrnganie príborov. Po raňajkách ma Namjoon bral niekam inam.

,,Kam ideme?" spýtala som sa nechápavo.

,,Do knižnice. Myslím, že včera si tam našla zaujímavé knihy, ktoré si nestihla dočítať."

Pousmiala som sa a behala za ním. Len čo sa dvere knižnice zavreli, sadla som si do kresla a začala čítať.