My Demons

2. Kapitola

Jej oči boli nádherné. Najprv som si myslel, že ma fascinujú preto, koľko strachu sa za nimi skrývalo. Uvedomil som si však, že to nie je tým. Je to tým, aké boli čisté. Každý z nás má na konte nejaký ten hriech, aj keď malý. Ale toto dievča je nevinné skrz na skrz. A to lákalo mňa i môjho démona. Rukou som naznačil Jinovi, aby nás nechal osamote. Hana opäť sklonila hlavu k zemi. Bojí sa ma, to je vidieť. Ale aspoň nebudú problémy s disciplínou.

,,Je správne sa ma báť, dievča. Koľko máš rokov?"

Hana zdvihla ruky k hrudi a kŕčovito zvierala vo svojich drobných rukách látku čiernych šiat. Väčšinou neznášam takéto zlozvyky a nasleduje po nich trest. Ale tentokrát by som mohol urobiť malú výnimku.

,,Dvadsať, vaša výsosť."

Keď prehovorila, izbu akoby zaplavilo príjemné teplo. Mala krásny hlas. Ak by sa tu nebola ocitla, mohla z nej byť speváčka v kabarete. Lenže tu bude tvrdo pracovať ako ostatní. Mala dvadsať. Len o dva roky mladšia odo mňa, no predsa je to dieťa.

,,Tá žena bola tvoja matka. Prečo ťa bila?" To ma veľmi zaujímalo. Hana sa zdala byť poslušné dievča.

,,Ja... Dostala som sa von."

,,Odkiaľ von?"

,,No... Z diery na dvore, kde ma hodila, lebo ma potkla, keď som niesla vodu a oliala som jej topánky."

Prikývol som a môj démon mi opäť našepkával.

Tá už je zrejme zvyknutá na hrubé zaobchádzanie. Bude s ňou zábava.

Nič som mu na to nepovedal, len som sa díval na dievča predo mnou. Myslím, že jej budeme musieť upraviť šaty, aby sa nezabila a nič nezničila. Asi by bolo najlepšie sa o to postarať hneď. Chytil som ju za ruku a ťahal ju do časti hradu pre sluhov. Našiel som svojho krajčíra Taehyunga.

,,Uprav jej šaty, topí sa v nich. A pohni si, ešte jej musím povedať, ako to tu chodí."

Taehyung prikývol a rýchlo začal pracovať. Čoskoro bol hotový. Šaty Hane sedeli a zdalo sa mi, že má radosť. Ale z čoho ako? Z toho, že som jej dal normálne šaty a dal jej ich upraviť? Je to dosť možné. Matka sa k nej asi nesprávala veľmi dobre podľa toho, čo mi povedala.

,,Ďakujem vám, výsosť," zašepkala dojato, keď bol Taehyung hotový a krútila sa v tej čiernej látke, čo mala na sebe.

,,Prestaň sa točiť dokola ako malá! Na tomto zámku platia isté pravidlá," uzemnil som ju. Zahanbene zostala stáť ako soľný stĺp a sklonila hlavu.

,,Prvé pravidlo, nepozerať sa kráľovi do očí, kým ťa k tomu nevyzve, už zrejme ovládaš," prikývol som spokojne.

Vzal som ju na chodbu a ukazoval jej všetko na hrade. Popritom som jej vysvetľoval všetky pravidlá. Zbadal som hlavnú komornú a zavolal som ju k nám.

,,Toto je Hana, nová slúžka. Hana, toto je Jisoo, hlavná komorná. Je tvoja nadriadená, zaučí ťa a postará sa o teba. A pamätaj si, že odteraz budeš robiť len to, čo ti poviem ja, alebo Jisoo. Vo voľnom čase si rob čo chceš, ale neopováž sa ma nahnevať, inak skončíš ako tvoja matka. A ešte jedna vec. Nikdy, za žiadnych podmienok nevstúpiš mojich komnát bez môjho dovolenia. Pochopila si všetko?"

Bez slova prikývla s pohľadom do zeme. Neznášam, keď sa na mňa pozerá niekto, koho postavenie je nižšie, než moje. Milujem ich strach zo mňa. Prečo je ale toto dievča tak iné? Prečo sa mi páčia jej nevinné oči a jej strach zo mňa sa mi nepáči?

,,Pozri sa na mňa," prikázal som jej.

Ako som čakal, strach. Môj démon mi radil, aby som sa otočil a odišiel. Ani jemu sa to nepáčilo, a to už čosi znamená. Nechcel som od nej ale odtrhnúť zrak. Tie oči mi niečo pripomínali. Niečo, čo potrebujem, no nemôžem si spomenúť.

,,Vieš, čo máš robiť," povedal som Jisoo a odišiel do svojej knižnice.

Začal som hľadať knihy s čiernou mágiou. Som si istý, že mi pomôžu. Hľadal som v nich všetko o hnedých očiach, ale akákoľvek súvislosť s nimi bola len ingrediencia do rôznych elixírov. Nahnevane som hodil knihy na zem. Vôbec nič! Nejaký súvis to musí mať!

Určite má, Namjoon. Musíme ho nájsť, vravel môj démon.

Veruže musíme! Sám neviem prečo, ale ťahá ma to k nej. Možno jej mama predsa len bola čarodejnica a ona je tiež.

Nebuď hlúpy, to by som cítil.

Kurva! Radšej sa pôjdem pripraviť. Zajtra vyhlásim vojnu Kaiovi.

Hana pov
Jisoo bola veľmi milá, to som si uvedomila hneď. Usmievala sa na mňa a vysvetľovala mi, čo budem robiť v ktoré dni. Nakoniec ma zaviedla do menšej izby.

,,A toto bude tvoja izba."

Ja budem mať vlastnú izbu?! Doma som spala buď v kuchyni na dlážke alebo v tej diere, ktorú pre mňa mama vykopala. Jisoo podišla k skrini a vytiahla odtiaľ pár šiat. Tri boli čierne ako tie, ktoré som mala na sebe, ale bude ich asi treba upraviť ako tieto. Ďalšie dve šaty boli skôr slávnostné. Jedni boli tmavomodré, druhé tmavozelené.

,,Tieto sú na slávnosti, ako napríklad bál. Jeho výsosť sa rada ukazuje svojím bohatstvom."

Vyrušilo nás kopanie. Vošiel pre mňa neznámy muž, ale na šatách a zástere mal fľaky od farby. Maliar.

,,Povedali mi, že ťa nájdem tu," usmial sa na Jisoo a potom si všimol mňa. ,,Och, to je naša nová slúžka? Ahoj, rád ťa spoznávam."

Jisoo sa usmiala a objala ma okolo pliec. ,,Hana, toto je kráľovský maliar Jimin, môj manžel."

,,Teší ma," povedala som trochu hanblivo.

,,Mňa viac, mňa viac. Počul som, že si ťa vybral sám kráľ! Viete, čo to znamená?!"

Čo to znamená? Bojím sa spýtať, radšej to nechcem vedieť.

,,Jiminie, nezačínaj s tým."

,,Ale no tak! Kráľ si ju sám vybral, niečo na nej teda musel vidieť!"

S tým sa Jimin vyparil. Nič som nechápala. Jisoo mi to našťastie objasnila.

,,Vieš, on je beznádejný romantik. Skoro v každej dvojici vidí zamilovaný pár len preto, lebo dal dokopy Taehyunga a Jungkooka."

,,Aha. A kto sú to?"

,,Tae je náš krajčír."

Taehyung? Toho už som dnes stretla. Je to milý človek s krásnym úsmevom do obdĺžnika. Povedal mi, aby som sa nebála a rýchlo mi upravil šaty.

,,A Jungkook, alebo ako ho my voláme, Kook, je jeho asistent. Obaja sa veľmi ľúbia."