My Demons

16. kapitola

Hana sa ani veľmi nebránila. Hralo mi to do karát. Vyhrnul som jej rukáv na ruke, kde mala znamenie v jazyku démonov. Dal som jej ho na ochranu, no teraz si ho vezmem späť. Ak ju bolelo, keď som jej ho vpálil do pokožky, tak teraz sa môže tešiť. Toho znamenia ju zbavím len tak, že jej to zoškrabem z kože. Môj démon najprv nechcel spolupracovať, ale nakoniec sa mi podvolil. Nechty sa mi predĺžili na pazúre. Zaryl som ich Hane do ruky. Začala kričať a plakať, prosila, aby som prestal, ale nebolo jej to nič platné. Ďalej som škrabal a škrabal.

,,Namjoon, prosím, dosť!"

Síce som prestal, ale nie preto, lebo ma o to žiadala. Oči mi zasvietili červenou farbou, keď som jej pozrel do tváre. Pochopila, že urobila chybu.

,,Oslovila si svojho kráľa menom?" spýtal som sa naoko pokojne.

Mlčala, preto som sa vrátil k škrabaniu jej ruky. V tej chvíli som si vychutnával jej krik a strach. Opäť sa však zjavila tá nechuť vidieť ju vydesenú. Musel som to potlačiť. Jej zápästie teraz krvácalo, znamenie bolo preč.

Keď jej budeš ubližovať, budeš tým len ubližovať nám.

Mýliš sa. My si bolesť druhých užívame, vyhľadávame ju.

Ja som tu démon, ale nesúhlasím s tebou úplne.

Zrejme som démon aj ja, len iný než ty.

Pocítil som údiv môjho démona. Kým bol ticho, schytil som Hanu sa ruku. Schválne som jej tlačil na zranenie a ťahal som ju na chodbu. Neustále kňučala ako malé zranené šteňa. Pokúšala sa vytiahnuť ruku z môjho zovretia, ale proti sile mňa a môjho démona nezmôže nič.

,,Čaká ťa trest, dievča," uškrnul som sa a ťahal ju dole schodiskom do žalára.

,,Trest za čo? Že som vás odmietla?" spýtala sa, no vôbec neznela prekvapene. 

Zatol som sánku pri jej slovách. Za jej odmietnutie a predsudky by si zaslúžila čosi horšie ako žalár. Nemal by som voči nej byť tak zhovievavý.

,,Nie si až taká slabučká ako sa robíš. Si dosť drzá na to, aby si kráľa oslovila menom. Za to dostaneš trest, to ťa naučí rešpektu."

Priveľa si o sebe myslí. Nikdy som nemal dovoliť, aby sa mi dostala pod kožu. Nemal som sa k nej správať inak ako k ostatným. Dotiahol som ju do žalára a prikázal strážnikovi, aby ma doviedol k tej najtemnejšej cele. Len čo ju otvoril, hodil som tam Hanu ako kus handry. Dvere som starostlivo zamkol a kľúče dal strážnikovi. Hana sa schúlila do klbka, ani sa na mňa nepozrela. Naučí sa rešpektovať ma.

,,Ako dlho ma tu chcete držať?" spýtala sa potichu.

,,Tak dlho ako budem chcieť."

Otočil som sa a vrátil sa hore. Pichalo ma v hrudi. Malá hnusná bosorka. Infikuje ma ľudskými emóciami a potom mi bodne nôž do srdca. Zavrel som sa do pracovne. Nemal som ani čas ponoriť sa prácou, lebo ma vyrušil Jimin. Kyungsoo chystal ďalší útok. Luna chcela opäť vyjednávať, aby získala moju pomoc. Ak by som jej pomohol, tak fakt len pre spojenectvo.

,,A máme novú informáciu od špehov," dodal ešte Jimin.

,,Akú?" nadvihol som obočie.

,,Vyzerá to tak, že Bora sa stala jeho kráľovnou."

Dobre som počul? Bora mi vždy bola verná. Ako nás mohla takto zradiť? Zúril aj môj démon. Celé roky sa pri mne mala ako v bavlnke. Bola jednou z mála ľudí, ktorým som nikdy neublížil a toto je vďaka, ktorej sa dočkám? Padne spolu so svojím novým kráľom.

,,A vieme ešte niečo. Údajne s ním čaká dieťa, ale Kyungsoo o tom ešte nevie, keďže len nedávno odišiel zvolávať vojsko. Chystá sa mu to oznámiť, keď sa vráti."

Ešteže má Jimin veľa dobrých kontaktov a špehov na každom kroku. Dieťa? Bora teda na nič nečakala. Ani ja by som nemal zaháľať. Môžem to využiť vo svoj prospech. Vojnu vyhrám ja. Spokojne som sa pousmial. Démonovi sa páčilo pomyslenie na to, čo sa chystáme urobiť.

Myslíš na to, na čo ja?

Áno, myslím. Poďme sa teda zabaviť.

,,Jimin, priprav mi troch najlepších vojakov," prikázala som mu.

,,Prepáčte, výsosť, ale len troch?"

,,Ak ideš bojovať do vojny, potrebuješ celé vojsko. Ale na únos ti postačia aj traja."