My Demons

9. Kapitola

Taehyung bol práve zaneprázdnený tým, že bozkával Jungkooka. Hovoril som mu predsa, že si to majú nechávať na večer! Odkašľal som si, aby ma vzali na vedomie. Keďže Tae držal Jungkooka v náručí, od ľaku toho úbohého chlapca pustil na zem.

,,AU! Môj chrbát!"

Tae sa zohol a pomohol Jungkookovi postaviť sa.

,,Neruším?" nadvihol som obočie.

,,Áno, ru... Vlastne nie! Nie, výsosť! Nerušíte, vôbec nie!"

Veď preto! Hana sa na nich potichu smiala. Postrčil som ju dopredu a otočil sa späť k Taehyungovi.

,,Potrebujem pre ňu nové šaty. Nech sú hodné princeznej, Taehyung."

Taehyung prikývol a Jungkook už bral látku. Vedel som, že ušitie šiat môže trvať niekoľko hodín, ale čo ma po tom? Okrem toho, Taehyungovi to trvá najdlhšie hodinu a pol. Je rýchly a šikovný. Sadol som si a opäť sa na to celé pozeral. Hanu začali všelijako merať. Zrazu sa mi v hlave začali ozývať jej slová. Cítil som sa previnilo. Do čerta s tým!

,,Hneď sa vrátim," povedal som a odišiel za veliteľom stráže.

,,Začnite pripravovať armádu. Pôjdeme do ďalšej vojny."

,,Proti komu, výsosť?" vyzvedal.

,,Kyungsoovi."

Ďalší kráľ, ktorý mal v sebe takisto démona a je takmer rovnako zlý ako ja.

,,Radšej začneme hneď," zamrmlal viac menej pre seba a odišiel.

Tak sa mi to páči! Vrátil som k Taehyungovi. Hana už na sebe mala nové šaty. Na tvári mala výraz úplného úžasu. Keď som ju zbadal, tváril som sa navlas rovnako. Taehyung sa prekonal. Vyzerala vskutku nádherné. Vyzerala ako princezná.

,,Toto... Ja to nemôžem prijať!" vyhŕkla Hana.

,,A prečo nie?" spýtal som sa podišiel k nej bližšie.

Pomaly sa točila a pozerala sa na svoje nové šaty. Bola prekvapená a úplne mimo. Chytila si sukňu šiat a neveriacky sa na ne pozerala.

,,Toto sú šaty pre princeznú."

,,Také ti mali ušiť. Teraz poď," odbil som jej hlúpe a bezdôvodné námietky a vrátil sa s ňou do ateliéru.

Jimin ju zase posadil a začal ju maľovať. Moje oči sa nedokázali odtrhnúť od dievčaťa predo mnou. Vôbec sa nepodobalo na dievča, ktoré mi jej mama ponúkla namiesto peňazí. To dievča bolo špinavé a otrhané. Teraz to bola nádherná princezná, ktorá mi rozprúdila krv v žilách. Jimin sľúbil, že portrét mi ukáže zajtra, keď vyschnú farby. Hanu som vzal so sebou.

,,Výsosť? Smiem sa prezliecť?"

Ale samozrejme! Ak sa budem môcť dívať.

Buď ticho, ty démon sprostý!

Ale no tak! Sám by si sa rád pozeral!

,,Výsosť?"

Zmätene sa na mňa pozerala. Kde som ju to vlastne zobral? Aha, na balkón. Ako sme sa dostali sem, do riti?!

,,No, ešte si nedostala trest za ten svoj úžasný útek."

Hádam si nemyslela, že jej to len tak prejde! Vyzerala, že by najradšej skočila cez to zábradlie a ak by som ju nedržal za ruku, aj by to urobila. Len pekne zostaň tu, dievčatko.