My Demons

22. Kapitola

,,Hana, prosím, počúvaj ma."

Nepočúvala ma, len kričala a snažila sa odo mňa ujsť. Teraz keď je moja sa je mám vzdať? Môj démon nesúhlasil. Prevzal úplnú kontrolu nad mojím telom a ja som ho nechal. Nechceli sme Hanu stratiť. Znovu už nie.

Hana pov

Prinútil ma vziať si ho. Musel na mňa použiť nejaké kúzlo. Takú podlosť som od neho nečakala. Nechápala som čo presne sa stalo, ale ak nájdem Jisoo, snáď mi pomôže. Namjoon ma chytil pevnejšie. Pozrela som naňho a pochopila som, že toto nie je Namjoon, ale jeho démon. Jeho oči svietili na červeno, zuby sa mu menili na tesáky a nechty na pazúre. Ochromená strachom som sa prestala hýbať. Teraz nastal môj koniec.

,,Skús ma počúvať," prehovoril hlbokým hlasom.

Bez slova som prikývla. Čokoľvek, čo mi zachráni život. Démon ku mne natiahol ruku a priložil ju na moje líce. Jeho jemný dotyk ma prekvapil.

,,Kúzlo lásky nebolo správne, ja viem. Ale prosím, pochop nás. Namjoon a ja sa ťa nedokážeme vzdať. Dávaš nám takú silu o akej sa iným len sníva a Namjoon sa pri tebe cíti ako normálny človek."

Len čo sa mi tie slová dostali do uší, ostali mi v hlave. Malo to byť vyznanie lásky? Ak ma naozaj miloval, mal to povedať na začiatku a mohli by sme sa vyhnúť toľkým problémom. Nechápala som prečo ma démonove slová rozplakali. Potriasla som hlavou a pozrela mu do očí.

,,Ale použili ste na mňa čary, aby ste ma mali. Ako vám po tom môžem veriť a odkiaľ máte istotu, že cítim to isté? Alebo je vám to jedno?"

Démon sa uškrnul a naklonil sa ku mne bližšie. Položila som mu ruky na plecia a s úžasom som zistila, že jeho pokožka bola neuveriteľne horúca. Démon ma hladil po tvári a oprel si čelo o to moje. Z neznámych dôvodov mi toto gesto bolo neuveriteľne príjemné. Taktiež je tu možnosť, že mi tie dôvody známe boli, no odmietala som si ich priznať.

,,Poviem ti malé tajomstvo, o ktorom Namjoon nevedel. Ak má kúzlo lásky fungovať, tak ten, na ktorého to chcem použiť, ku mne musí cítiť aspoň štipku náklonnosti. Niečo k nám cítiš, Hana. Skrývaš to v sebe, ale prečo? Ja ani Namjoon to nehodláme zneužiť. Chceme ťa chrániť a milovať ťa tak, ako si to zaslúžiš. Uznávam, dávame to najavo zvláštnym spôsobom, ale ak nám dáš šancu, polepšíme sa. Len nás neopusti, prosím."

Musím k nim niečo cítiť. Mohla by to byť pravda? Ach, chcem oklamať samú seba! Je to pravda, ktorú si nechcem priznať a neustále sa presviedčam, že to tak nie je. Preto plačem, preto sú mi jeho dotyky príjemné aj keď viem, že robí nesprávne a zlé veci. Preto sa mu teraz so slzami vrhám okolo krku a skúmavo hľadím na obrúčku na mojej ruke.

,,Prosím, ostaň so mnou," zašepkal mi do ucha Namjoon.

Jeho démon bol stále prítomný. Prosili ma obidvaja. Privrela som oči a poriadne sa zamyslela. Chcela som naozaj ujsť a nikdy sa sem nevrátiť? Obávam sa, že to čo, cítim, bude len narastať a ja som proti tomu bezmocná. S povzdychom som otvorila oči.

,,Dáš mi čas zvyknúť si na to, že som teraz tvoja žena?"

,,Len ak mám šancu získať si tvoju lásku, teraz však ozajstnú. Ak nie, tak môžeš odísť. Nebudem ťa nútiť, aby si ostala."

Znel tak zúfalo, že mi to spôsobovalo bolesť. Jemne som mu zovrela obe ruky a preplietla si s ním prsty.

,,Máš, ale... Netlač na mňa, áno? Ja teraz musím premýšľať nad všetkým čo sa medzi nami udialo a čo cítim, ale rozhodne je tu šanca, že si ma získaš. Teda, ak na mňa budeš čakať."

,,Budem. Budem čakať aj roky, ale už ťa znovu nestratím, lebo ma to zabije," prikyvoval Namjoon.

Jeho podoba sa vrátila späť do ľudskej. Do čoho som sa to len pustila? Stala sa zo mňa manželka kráľa a démona. Zhlboka som sa nadýchla, aby som upokojila svoje nervy. Pozrela som sa na zámok. Bol značne poškodený, niektorí členovia služobníctva stále behali sem a tam. Jisoo, musím skontrolovať Jisoo. Vykročila som k skupinke neďaleko nás, no roztrasené nohy mi nemohli poskytnúť správnu oporu, podlomili sa mi kolená. 

Namjoon ma včas zachytil a vzal ma do náruče. Vďačne som naňho pozrela a objala ho okolo krku. V hlave som pocítila ostrú bolesť. Zakňučala som a viac ho objala. Bolesť stále silnela, až ma z toho napínalo. Nevládala som ani držať otvorené oči.

,,To nič. Po to kúzle budeš vyčerpaná, tak sa nebráň spánku. Postarám sa o teba."

Zamrmlala som čosi na súhlas a oprela si oňho hlavu. Spánok ma premohol takmer okamžite.