My Demons

19. Kapitola

Nasledujúce ráno som sa zobudil s Hanou v náručí. Držala sa ma ako kliešť. Zaspala takmer okamžite, kúzlo z nej vysalo všetku energiu, ktorú teraz čerpala zo spánku. Pohladil som ju po tvári a usmial sa. Možno nemal môj démon až taký zlý nápad. Koniec koncov, ja som šťastný, Hana je šťastná, démon je šťastný. Nič nám nechýba.

Ozvalo sa jemné zakňučanie. Hana sa zobudila a pretrela si oči. Zreničky už mala normálne. Len čo ma zbadala, usmiala sa a zasypala ma bozkami, ktoré som jej oplácal jedna radosť. Tak na toto si zvyknem veľmi rád.

,,Dobré ráno, miláčik."

Nikdy by som si nepomyslel, že mi bude srdce skákať v hrudi, keď ma niekto osloví podobnou hnusne sladkou prezývkou. Môže mi hovoriť ako len chce, od nej to prijmem rád.

,,Aj tebe..."

,,Dobré ráno, výsosť."

Seokjin práve vošiel do mojej izby, aby ma zobudil. Nečakal však dve veci. Prvá, už som bol hore. A druhá, že je so mnou Hana. Tá zvedavo vykukla a prezerala si ho nechápavým pohľadom. Seokjin sa chytil za srdce. Zbledol a následne očervenel. Zmätene ukazoval na posteľ a na nás, zrejme si pomyslel to najhoršie. Keď sa ale Hana posadila a Seokjin pochopil, že k ničomu nedošlo, viditeľne si vydýchol.

,,Seokjin, chceš ma nahnevať tak skoro?" zavrčal som.

,,N-Nie, ja len... Dnes majú prísť vaši spojenci a... a..."

Ten idiot začal koktať akoby mu za to platili. Pretočil som nad ním očami a čakal, či z neho vypadne niečo súvislé. Hana sa na tom smiala a objala ma.

,,Miláčik, naraňajkuješ sa so mnou? Mám veľký hlad," poprosila a zažmurkala na mňa.

,,Isteže, láska," prikývol som a pobozkal ju.

Seokjin zapišťal. On tu ešte stále je? Prísne som naňho pozrel. Spakoval sa ako malý posraný chlapec. Vstal som z postele a chystal sa obliecť. Hana vstala tiež a obzrela si všetko moje oblečenie.

,,Láska, čo si mám obliecť ja?" spýtala sa.

Jasné, všetky šaty som jej vzal. Teraz keď je pod vplyvom kúzla ju môžem pokojne nazvať mojou milenkou. Na to sa ale musí náležite obliekať a upravovať. Vzal som Hanu za ruku a bez slova ju ťahal von z izby. Poslušne kráčala za mnou a zovrela mi ruku. Toto sa mi naozaj bude páčiť. Spolu sme prišli za Taehyungom, ktorý akurát čosi čmáral.

,,Máš ešte šaty, čo si jej ušil?" vyzvedal som hneď.

Taehyung skoro spadol na zadok. Okamžite začal hľadať šaty a ukázal mi ich. Podal som ich Hane a poslal ju prezliecť sa. Tá mi venovala pusu na líce, než sa rozbehla naspäť do spálne. Taehyung sa zmätene poškrabal na krku.

,,Nedali ste ju zavrieť do žalára?"

Začínam si myslieť, že tu zamestnávam ľudí len preto, aby ma naštvali v skorých ranných hodinách. Schytil som ho pod krk až vypískol ako malá myš, keď ju niekto zašliapne. Môj démon sa prebral a prehovoril zároveň so mnou.

,,Spomeň to ešte raz a Jungkook ti bude nosiť kvety na hrob. Hana je oficiálne budúcou kráľovnou, preto ju tak budeš oslovovať, rozumel si mi?"

Taehyungovi začal dochádzať kyslík, o čom svedčila modrá farba jeho pokožky. Pustil som ho až keď prikývol. Možno som ho nemusel škrtiť, ale on zas nemusel spomínať to s tým žalárom. Všetko je to minulosť. Teraz nás čaká nová a lepšia budúcnosť. Vyšiel som po schodoch do spálne. Hana si obliekla svetlomodré šaty. Len čo ma zbadala, začala sa otáčať a ukazovať sa mi z každej strany.

,,Páčim sa ti v nich?"

,,Veľmi ti pristanú," prikývol som a dal jej bozk na čelo.

,,Choď do jedálne, hneď za tebou prídem."

Poslúchla ma a odišla. Prezliekol som sa a náhlil sa za ňou. Čakala ma pred jedálňou. Chytil som ju za ruku a spolu sme si sadli za stôl. Stále sa držala mojej ruky a opierala sa o mňa. Dal som jej vlasy za ucho a pozrel jej do očí. Je toto naozaj kúzlo? Pripadá mi to tak skutočné.

,,Hana?"

Do jedálne vošla Jisoo. V rukách držala podnos s jedlom, ktorý sotva dokázala udržať, preto jej ho Seokjin vzal a položil ho na stôl. Jisoo sa rozbehla k nám, pripravená Hanu objať. Hana sa s výkrikom mi vrhla do náruče a tvár si zaborila do mojej hrude. Jisoo sa zastavila.

,,Nech mi tá žena neublíži, miláčik!"

Nechápal som to. Nebola Jisoo jej kamarátkou? Hana na ňu pozrela vydesene ako malé dieťa. Nespoznávala ju?

,,Prečo sa na mňa tak pozerá? Ja ju nepoznám. Nech mi dá pokoj, bojím sa jej."

Za to zrejme mohlo kúzlo, ktoré démon použil. Takže Hana si nepamätá Jisoo. Kto vie, či zabudla aj na ostatných. Jisoo sa rozplakala a chcela jej niečo povedať, no jediný pohyb mojej ruky ju zastavil. 

,,Seokjin, vezmi ju odtiaľ preč. Nevidíš, že rozrušila budúcu kráľovnú?"

,,Budúcu kráľovnú?" zopakovala Jisoo neveriacky.

Seokjin tiež spracovával nové informácie. Zvykajte si, drahí moji poddaní. Zavrčal som a nechal démona, nech sa ukáže, aby popohnal Seokjina. Ten pochopil a vyprevadil odtiaľ Jisoo, ktorá už plakala. Bože, čo je na tom tak hrozné? Hana zrazu zabudla na to, že sa bála a usmievala sa od ucha k uchu.

,,Je to pravda, miláčik? Ak budem kráľovná, tak to si ma vezmeš. Ty si ma chceš vziať za ženu, miláčik?"

Oči jej žiarili ako hviezdy. Odteraz sa zrejme budem viac usmievať. Ono sa pri nej nedá neusmievať. Jemne som ju pobozkal na pery a stisol jej dlane.

,,To sa pýtam ja teba. Vezmeš si ma, Hana?"

Okamžite zapišťala od radosti a vrhla sa mi okolo krku.

,,Áno, áno! Vezmem si ťa láska, budem tvojou ženou!"