My Demons

21. kapitola

Konečne to prišlo. Deň, ktorý má byť ten najšťastnejší v mojom živote. Dnes sa žením. Od rána všetci pobehujú sem a tam v snahe dokončiť posledné úpravy. Hanu uvidím až keď ju bude Mark odprevádzať do altánku v záhrade, kde sa bude obrad konať. Nepáči sa mi to čakanie, ale nič iné mi neostáva. Aj tak s ňou potom už budem do konca života.

,,Je všetko pripravené, Seokjin?" 

Seokjin bez slova prikývol, kým som si zapínal košeľu. Nemohol mi uniknúť jeho smutný pohľad. Otočil som sa k nemu a prísne som naňho pozrel.

,,Netešíš sa, že sa tvoj kráľ žení?"

Seokjin rýchlo zdvihol hlavu a vrtel ňou ako splašené šteňa.

,,Čoby, isteže sa z vášho šťastia teším, pane. Len... Je to naozaj to, čo chcete?"

Dnešok má byť môj šťastný deň, opakoval som si v mysli, aby som ho na mieste nezabil. Otočil som sa k zrkadlu a ešte sa trochu upravil. Musím predsa vyzerať čo najlepšie. 

,,Prečo by to nemalo to byť to, čo chcem? Hanu milujem, nikoho iného po mojom boku nechcem," odvetil som naoko pokojne, hoci vo mne vrel hnev.

,,Ale ona vás nemiluje naozaj."

To bola posledná kvapka. Pristúpil som k Seokjinovi a chytil ho pod krk. Zhíkol a snažil sa z môjho stisku vyslobodiť, no mal to márne. Nenahneval len mňa, ale aj môjho démona. Oči mu takmer vyskočili z jamôk, lapal po dychu ako ryba na suchu.

,,Zdá sa mi, že tu niekoho omrzel život," zasmial som sa chladne a hodil ho na zem.

Nebolo by zlé urobiť si radosť tým, že sa ho zbavím. Môj démon prahol po krvi a násilí, ktorého sa mu v poslednej dobe nedostávalo toľko, koľko chcel. Musel som si ale uvedomiť, že krv na mojich šatách sa bude ťažko vysvetľovať a prezliecť sa zaberie priveľa času. Mal by som ísť von a čakať na svoju nevestu.

,,Dnes máš ale šťastie, ušetrím ťa. No pamätaj. Ešte raz si také niečo dovolíš a je po tebe."

Seokjin sa miliónkrát ospravedlnil a s námahou sa postavil. Snáď sa poučil. Vyšiel som von zo svojej izby a kráčal do záhrady. Hostia si oduševnene šepkali, služobníctvo pekne mlčalo. Niektorých som bol nútený poslať zo záhrady preč, pretože svojimi nesúhlasnými výrazmi mi kazili tento výnimočný deň. Napríklad taká Jisoo bola ako prvá.

Postavil som sa doprostred altánku a čakal na svoju nevestu. Ozvala sa hudba a s ňou sa objavila Hana. Pohľad na ňu mi jemne vyrazil dych. V bielom vyzerala ako anjel. Mark ju priviedol až ku mne. Na rozdiel od jej širokého úsmevu, on mal na tvári pochmúrny výraz. Nenápadne som mu naznačil, aby sa stratil.

Kňazove slová o sile manželstva a lásky som prepočul, čoskoro predsa budem mať osobnú skúsenosť o sile manželstva. Čakal som len na to, kedy sa ma spýta, či si Hanu beriem. Neustále som sa jej díval do očí. Obaja sme bez váhania vyslovili áno. Jeden druhému sme nastokli obrúčku a pobozkali sme sa. Hostia začali jasať, no veľmi rýchlo utíchli. Nahradil ich zlovestný smiech.

,,Nás si nejak nepozval."

Obzrel som sa kto mi to tu huláka. Hana zhíkla a skryla sa za mňa. Pevne som ju objal a premýšľal čo teraz. Priletela sem Luna a nebola sama. Bol s ňou Kyungsoo. Neuniesol jej náhodou muža? Hostia sa zľakli a ozlomkrky bežali preč. Kyungsoo sa uškŕňal ako keby práve našiel najväčší poklad.

,,Čo tu chcete? Myslel som si, že vy dvaja stojíte proti sebe."

,,Nechcel si mi pomôcť, tak som sa dohodla s Kyungsoom. On pustil Yoongiho a ja mu pomôžem vziať si späť čo je jeho a zničiť ťa, Kim Namjoon," objasnila mi Luna.

,,Nemal si siahnuť na moju kráľovnú," zavrčal Kyungsoo ukazujúc svojho démona.

,,O čom to hovorí?" zašepkala Hana.

,,Naozaj neuveriteľné čo dokáže kúzlo lásky. Zabudne na všetko okrem teba a vidí ťa ako nejakého boha. Vskutku úbohé, Namjoon, ja som nič také použiť nemusel," zasmial sa Kyungsoo a zdvihol dlaň.

Chystal sa zaútočiť. Musel som byť pripravený brániť sa. Luna skrútila rukami a zrazu som sa nemohol hýbať. Kyungsoo to okamžite využil a stiahol k sebe Hanu. Kričala a bránila sa, so slzami v očiach sa ku mne zúfalo naťahovala, no nemohol som sa pohnúť. Môj démon mi prepožičal silu, aby som sa z toho kúzla vymanil, ale aj tak bolo neskoro. Videl som len ako jej Kyungsoo čosi urobil. Priložil jej dlaň na čelo a ona s krikom padla na kolená.

,,Pusti ju, zabijem ťa!" zavrčal som a konečne som sa vyslobodil.

Rozbehol som sa k Hane, kým tí dvaja bežali do zámku. Skontroloval som, či nie je ranená. Nebol na nej ani škrabanec. Otvorila oči, zreničky sa jej sťahovali a rozťahovali. Stuhla mi krv v žilách, znamenalo to jediné. Kyungsoo sa zbavil kúzla lásky. Hana na mňa zmätene pozerala.

,,Č-čo si mi urobil? Ja... Ty..."

Pozrela sa na svoje šaty a na prsteň, ktorý teraz mala na prste. Tvár sa jej skrivila do vydesenej grimasy. Nie, toto sa stať nemalo. Ani dnes, ani nikdy inokedy. Než sme stihli niečo povedať, ozval sa výbuch. Do vzduchu vyletela Luna na svojej metle. Za ňou sedel Kyungsoo s Borou v náručí.

,,Uži si svoj svadobný deň, Namjoon! Ešte sa vrátim!" zakričal na mňa a odleteli preč.

,,Svadobný?!" zvolala Hana a pokúšala sa odo mňa odtiahnuť, no nepúšťal som ju.